Vytiahli sme turistické mapy a dohodli sa, že sa stretneme v lete „niekde v polke cesty.“ A tak som si zbalil v polovici augusta veci a šiel na vlak z Košíc do Považskej Bystrice. Ubytovali sme sa v Pružine. Bola streda 19.8.
Vo štvrtok, 20. augusta sme si spravili výlet na Súľovské skaly. V piatok 21.8. sme sa potrebovali presunúť ďalej. Z Pružiny sme sa vydali do Čičmian. Cesta bola jasná: Pružina-Strážov-Čičmany!
Nabalili sme si veci do obrovských ruksakov a vyrazili sme. (cca 8: 30 ráno). Pružina je veľmi pekná dedinka v horách, a tak nasledoval prvý úsek. Ísť na koniec dediny, a až potom sa začne výstup do kopca. Prechádzka bola veľmi pekná, šli sme kolo rieky, z ktorej chladilo. To bolo na začiatok dňa veľmi príjemné, predsa len v auguste slnko praží aj doobedu.
Cesta hore kopcom na Strážov bola tiahla. Nohy začali bolieť, ale dobrá nálada nás sprevádzala. V lese tečie aj nejaký miestny prameň, ktorý sme ochutnali. Stretli sme aj milých ľudí, a to sa mi na turistike páči. Ľudia vás povzbudia, pozdravia sa, usmejú a dodajú silu svojimi pohľadmi. Nepoznáme sa, nič o sebe nevieme, ale aj tak máme k sebe blízko.
Výstup na Medvediu skalu začínal byť náročný, najmä psychicky. To je kopec, keď kráčate hore kopcom, vidíte v diaľke rovnú zem. Tešíte sa, že si oddýchnete. Dosiahnete rovinu a vidíte ešte väčší kopec, viac strmé, dlhšie. Bol to hustý les a topánky sa občas čvachtali v blate.
Došli sme na Medvediu skalu, kde sme si oddýchli. Voda bola požehnaním, porozprávali sme sa a šli ďalej. Hore na Strážov je to síce do kopca, ale najhoršia časť bola za nami. Vyšli sme z lesa a uvideli Lúku pod Strážovom, kde sme si ľahli na zem. Nohy si na chvíľu oddýchli a prešli sa na Strážov.
Na kopcoch je najkrajší ten výhľad na okolie. Hore sme si dali čokoládu na varenie a vodu. Strážov je nádherný, kochali sme sa a vedeli, že budeme klesať. Cesta zo Strážova do Čičmian je dole kopcom, ale pozor na kolená! Je to veľmi strmý kopec (kýčera), sú tam ostré skaly, kamene a korene zo stromov.
Keď sme vyšli z lesa, chytila nás nádherná príroda. Lúky a stromy pred Čičmanami sú prekrásne. Došli sme do Čičmian o 14:30. Dokopy to bolo 17.5 km. Spotení, radostne unavení a špinaví od blata sme to zaparkovali do dedinskej krčmy. Dali sme si kofolu, tyčinky a pokračovali ďalej. Kúpili sme si turistické známky (Vojto ma vlastne inšpiroval k zbieraniu) a šli na halušky.
Ako chutia halušky v Čičmanoch? Bez ohľadu, že sme boli hladní, unavení po niekoľkých kilometroch, musím veľmi objektívne povedať, že rozhodne nešetrili bryndzou. Veľmi dobré halušky, ktoré sme si zaslúžili. Rozhodne ochutnajte, keď tam budete! (Ideálne po nejakej turistike.)
PS: Výhľad zo Strážova:
