Schodok verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného dôchodkového piliera. Náklady na dôchodkovú reformu by sa pritom na celkovom deficite mali podieľať 1,1 percentuálnym bodom. To znamená, že vďaka existencii druhého dôchodkového piliera musí vláda v tomto roku minúť menej peňazí v rámci štátneho rozpočtu. Keď som zistil, že sa k moci začiatkom júla minulého roka dostala vláda, ktorá chce veľa míňať, tak ma aj potešilo, že práve druhý dôchodkový pilier ju bude vo výdavkoch krotiť (teda, za podmienky, že bude chcieť dodržať deficit verejných financií do 3 % HDP). Vyjadrenia premiéra a ministerky práce odkrývajú to, že pri úvahách o znížení sadzby príspevkov do druhého piliera ide vláde v prvom rade o to, aby im systém starobného dôchodkového sporenia až tak veľmi neukrajoval z balíka peňazí, ktorý by mohli rozdať v štátnom rozpočte. Aj pripravovaný zámer umožniť výstup z druhého piliera osobám, pre ktoré je vraj systém nevýhodný, podľa mňa nesleduje ani tak ochranu práv budúcich dôchodcov na primerané zabezpečenie v starobe, ako skôr umožňuje znížiť vplyv druhého piliera na deficit verejných financií. Jednoduchšie povedané, ak sa vláde podarí „vyprovokovať“ časť účastníkov druhého dôchodkového piliera k vystúpeniu z tohto systému, bude mať vláda väčšie možnosti na míňanie v štátnom rozpočte „na silné sociálne programy“. Rovnaký efekt nastane, ak by sa vláda rozhodla znížiť sadzbu príspevkov na dôchodkové sporenie.
Zodpovedný politik povie: „Ak by sme nemali druhý dôchodkový pilier, mohol byť deficit verejných financií v roku 2007 nižší“. Premiér Fico však povie: „Ak by sme nemali druhý dôchodkový pilier, mohli sme peniaze použiť na silné sociálne programy“. Vyjadrenie v duchu „po nás potopa“..
