Jedným z dôležitých nástrojov na získanie práce pre nezamestnaného človeka je založenie si živnosti. Dôkazom toho je, že len v prvom polroku minulého roka využilo štátny príspevok na samozamestnanie sa 5,7 tisíc nezamestnaných. V roku 2005 vzniklo vďaka tomuto príspevku 9,9 tisíc živnostníkov a v roku 2004 ďalších 5,6 tisíc samostatne zárobkovo činných osôb. Ministerstvo práce a sociálnych vecí chce pritom novelizáciou Zákonníka práce zadefinovať znaky závislej práce, čím sa má podľa súčasnej vlády o bmedziť to, aby zamestnávatelia tlačili svojich zamestnancov do zmeny pracovného pomeru na živnosť. Je pochopiteľné, že na nezamestnaných ľudí tento argument neplatí, keďže v žiadnom pracovnom pomere pred založením živnosti neboli. Naopak, títo ľudia si p ráve vďaka začatiu samostatnej zárobkovej činnosti môžu nájsť u zamestnávateľa prácu, ktorú by inak v rámci pracovného pomeru nedostali.
Zadefinovanie závislej práce, ktorá sa má vykonávať výlučne v pracovnom pomere, môže výrazne skomplikovať situáciu bývalým nezamestnaným ľuďom, ktorí si ešte pred účinnosťou navrhovanej novely pracovného kódexu založili živnosť vďaka štátnemu príspevku na samozamestnanie. Ak v súčasnosti pracujú pre zamestnávateľa ako živnostníci a táto práca napĺňa znaky závislej práce, mal by ich zamestnávateľ podľa navrhovanej novely Zákonníka práce prijať do pracovného pomeru. Vôbec však nie je jasné, či tak zamestnávateľ urobí a nezvolí radšej možnosť skončiť so živnostníkom zmluvnú spoluprácu. Novela Zákonníka práce totiž nenúti pretransformovať spoluprácu so živnostníkom na pracovný pomer. Plánovaná novela, naopak, dá zamestnávateľovi na výber dve možnosti. Buď živnostníka prijme do pracovného pomeru, alebo s ním vypovie zmluvnú spoluprácu. Sú pritom aj ľudia ako šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna, ktorí sú obrovskí optimisti, resp. podľa mňa skôr naivní snílkovia. Machyna si totiž myslí, že po novele Zákonníka práce zamestnávatelia prijmú všetkých živnostníkov do pracovného pomeru. Pán Machyna, ak by to tak bolo, tak načo by potom zamestnávatelia v súčasnosti využívali prácu živnostníkov? Ak ich po novele všetkých príjmu do pracovného pomeru, tak potom by logicky mohli byť zamestnaní v pracovnom pomere aj teraz....Vráťme sa však k ľuďom, ktorí sa zmenili z nezamestnaných na živnostníkov vďaka štátnemu príspevku na samozamestnanie. Ak títo ľudia vykonávajú u zamestnávateľa prácu, ktorá naplní znaky závislej práce, mal by ich zamestnávateľ prijať do pracovného pomeru. To znamená, že títo ľudia budú v súbehu zamestnancami aj živnos tníkmi. Samostatnú zárobkovú činnosť totiž musia podľa dohody s úradom práce vykonávať najmenej dva roky a preto nemôžu počas tohto obdobia vrátiť živnostenské oprávnenie. Ak takýmto živnostníkom vznikla povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, majú s molu. Budú totiž platiť sociálne odvody aj ako zamestnanci, aj ako živnostníci. Dá sa pritom očakávať, že ich čistý príjem ako zamestnancov bude nižší, ako bol ich čistý príjem ako živnostníkov.
Druhou možnosťou je, že takýchto živnostníkov zamestnávateľ do pracovného pomeru neprijme. Znamená to, že štátom podporovaní živnostníci budú kvôli novele Zákonníka práce bez práce (ak nebudú mať inú možnosť zárobku). Napriek tomu však musia platiť odvody na zdravotné poistenie a ak im vznikla povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, musia platiť aj tie. Skvelé...Jasný príklad, ako pripravovaná novela Zákonníka práce niektorým ľuďom ublíži...
Novelou Zákonníka práce sa má podľa vlády dosiahnuť vyváženejšie právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov. Nikto z kompetentných sa však akosi nezamýšľa nad tým, či posilnenie postavenia zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch nezhorší šancu nezamestnaných ľudí stať sa účastníkmi takýchto vzťahov. Právo na prácu je pritom jedným zo základných ústavou garantovaných práv. Keďže nezamestnaní na rozdiel od zamestnávateľov a odborárov nie sú žiadnym spôsobom organizovaní, mali by v ich záujme konať politici. V celej diskusii o novele Zákonníka práce som však zo strany predkladateľov ani raz nepočul vyjadrenie o tom, ako bude navrhovaná úprava vplývať na schopnosť zamestnať sa v prípade ľudí bez práce. Teda, ak neberieme do úvahy predkladaciu správu, podľa ktorej “návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest a hospodárenie podnikateľskej sféry”. Tak potom načo ministerstvo práce takýto bezvplyvný návrh Zákonníka práce predložilo?
