Už veľmi dávno som sa zapodieval myšlienkou, aké by to bolo postaviť dom, ktorý bude nezávislý na dodávateľoch energií. No hneď som narazil na rozpor, medzi tým na čo som zvyknutý, a tým čo by takýto dom vedel poskytnúť obyvateľom. V tomto blogu na pokračovanie sa Vám pokúsim pretlmočiť ako prebiehal návrh a stavba takéhoto nezávislého domu. Na konci budú samozrejme aj praktické skúsenosti z bývania v takomto dome. Verím že na konci už aj Vy budete mať ucelenú predstavu o tom, či by ste zvládli postaviť takýto dom a aj či by Vás život v ňom napĺňal.
Nie je to tak dávno čo naši starý rodičia nemali žiadnych sieťových dodávateľov energií. Svietili lojovými alebo voskovými sviecami, neskôr olejovými lampami. Všetku energiu na prácu dodávali ich ruky alebo sila zvierat. Vodu čerpali zo studní. Kúrili drevom ktoré bolo k dispozícii všade. No a na WC chodili iba na dreveňák :-) A produkty z neho končili na poli ako hnojivo. Prádlo sa pralo iba raz za mesiac a plákalo sa na potoku. Riad sa umýval v hrnci s horúcou vodou, a tá končila ako krmivo pre prasiatka. Oni nevedeli že existuje niečo ako mobil, telka, internet a iné vymoženosti ktoré nám dnes sprijemňujú náš život.
My sme si na tieto zariadenia už tak zvykli, že napr. bez mobilu neopúšťame priestor domova ani počas cesty so smeťami k smetným košom. Je síce na slovensku a v čechách pár komunít, ktoré fungujú spôsobom ako naši starý rodičia, no väčšina populácie už nie je ochotná žiť bez práčky, mobilu, internetu a elektrického svetla. A veľa domácností už ani umyť riad nevie bez umývačky :-)
Takže v prvom rade som došiel k tomu, že nezávislý dom musí takýto komfort poskytovať, inak nemá veľký zmysel ho ani stavať. Od začiatku mi bolo jasné že to určite so sebou prinesie isté drobné obmedzenia. S takým domom bude treba žiť. Nič na čo by si človek nevedel zvyknúť, ale.....
Dnes sa nikto z nás nezamýšľa nad tým, že práčka ide tri krát denne a krútia sa v nej dva uteráky. Že si každý deň napustíme dvesto litrov horúcej vody do vane, a po príchode domov sa dom rozsvieti ako vianočný stromček na štedrý večer. Telka ide ako kulisa a všetky zásuvky sú obsadené všemožnými zariadeniami, ktoré väčšinu dňa a noci len osvetľujú priestor. Jedným slovom obrovské plytvanie energiami a médiami.
Toto pôjde aj v nezávislom dome, ale úroveň pohodlnosti a plytvania sa odzrkadlí na výške obstarávacích nákladov. Ako sa hovorí: „Za peníze v Praze dům“. Ale budem si ho potom môcť dovoliť? Nebude to len nezmyselne drahá a náročná hračka? Bez akéhokoľvek zmyslu? NIE. Bude to vyžadovať trošku spolupráce a plánovania, aby to fungovalo a nestálo to majland. Verím, že na vyššie položené otázky dostanete odpoveď v niektorom z nasledujúcich blogov. Ak sa Vám tento blog páčil, a chcete sa zúčastniť celého tohto projektu, prosím Vás o like a zdieľanie. Akékoľvek otázky, podnety a konštruktívnu kritiku privítam aj na email: nezavislydom@gmail.com
