Tradície sa majú dodržiavať. Preto sa vybral Robert the Great na prvú zahraničnú návštevu k našim najbližším susedom do Čiech. Vybral sa tam tak po svojom. Bez pozvania, na silu. Preto sa nekonali ani žiadne veľké úsmevy, alebo nedajbože vrelé objatia. Možno na budúce, v Budapešti, bude aj nejaká jazýčková. Ako za čias Leonida. Robert the Great mal šťastie, že naši západní susedia sú diplomati a majú záujem na dobrých vzťahoch, inak by náš pán priemer mohol skončiť v Kútoch pri poháriku s expremiérom Žabišom. Ale to by už ani nebolo veľmi medzinárodné stretnutie. Skôr taká mini konferencia slovenských populistov. Keby prizvali aj otca národa Smečiara, tak by tá sešlost stála aj za vydanie pamätnej známky. Robovi fandovia by jej kúpou mohli podporiť stranícku pokladňu SMERu. Svojimi hlasmi vo voľbách už do nej nasypali dosť, ale možno by potom Robo mohol svoji kamošom rozdávať zo svojeho a nie z našeho. Fotografiu z takejto sešlosti sešlých by si mohol pán Dlaha hrdo zavesiť v kancelárii. Alebo si túto super trojicu populistov dať aj na tričko, namiesto súdruha Che Guevaru.
Takže povinnú jazdu do Čiech má Robert the Great za sebou. Na dlho asi aj poslednú smerom na Západ. SMER má vôbec nejaký problém s kompasom. Ten SMERácky kompas nejak čudne stále smeruje na východ. Uvidíme, či a kedy nášho Roba tá východná magnetka zavedie aj k Putlerovi. Robove foto s Putlerom a Dlahom by sa určite ocitlo na čestnom mieste v Dlahovej kancelárii. Problémom ale je , že tá kancelária nie je Dlahova, ale naša. Dlaha je tam len ako nájomca. Dúfajme, že len dočasný. Ale nie až tak dočasný, ako bol dočasný pobyt vojsk nášho veľkého ruského brata.
December je za dverami a Robovi by sa patrilo prehriať si trochu telo. Dlhoročný boj za ľudí, najmä tých NAŠICH, poznačil nielen jeho telo, ale aj dušu a možno aj svedomie. Telo by mohlo pookriať niekde na juhu. Jeho duša by sa určite vzniesla k výšínám na východe u starého kamoša Putlera, aj keď Krym nie je teraz práve vyhľadávanou turistickou destináciou. Miestom, kde by sa venovali jeho svedomiu, mohol byť Očistec, ale jeho brány sa po voľbách zatvorili a nových klientov už neberú. Ale kompletne očistení Robovi kamoši si už pomaly balia kufre.
Nepriaznivé zimné obdobie by mohol Robert the Great využiť na návštevu inej európskej banánovej republiky. Neúspešný spasiteľ zastúpenia Maďarov v parlamente György ( Ďuri, dobrý kamoš Viktora), by mohol uštrikovať Robovi vhodný šál na túto priateľskú návštevu. Motívom na šále by mohla byť napríklad Veľkomoravská ríša. Po vrelých objatiach by mohli Robo aj s Viktorom pripraviť plán, ako dajú do laty EU. Nie , že by EU nepotrebovala upratať si priority, ale pričlenenie k prehnitej Putlerovej ríši, by EU veľmi neozdravilo. Návštevou Budapešti by sa Robov itineár zahraničných návštev v Európe vyčerpal. Aj napriek super kontaktom nášho na rýchlo pečeného ministra zahraničných vecí asi na dlho.
Na zimu sťahovaví vtáci odlietajú na juh, náš Robo by sa mohol vybrať za nimi. Najlepšie s jednosmernou letenkou. Stáž v Afrike, pekne v teple, by mu určite prospela. Študovať aj s Dlahom demokraciu banánových republík. Ambasádora Afriky máme na Slovensku už roky, tak by s Ibim mohli navštíviť pár demokraticky samozvolených afrických mocipánov. Robo by im mohol názorne predviesť, ako sa dá oživiť politická mŕtvola. V Afrike ma voodoo dlhú tradíciu, ale taký eskamotérsky kúsok, aký sa podaril nášmu Zmatkovičovi, by určite ocenili aj africkí šamani. Preto by Ibi mohol k Robovi pribaliť aj Zmatkoviča. Dvere u afrických mocipánov by sa pred nimi otvárali ako šibnutím čarovného prútika.
Z Afriky by si to Robo mohol strihnúť ešte na východ k súdruhovi Kimovi a dať si tam na tajnáša stretko s Putlerom. Dať si kávičku, alebo kolu a cestou späť sa zastaviť v Bielej Rusi. Návštevu mu tam bol pred nedávnom predvídavo pripraviť vrchný inšpektor Dzúr Ján. Tým by sa mohlo svetové turné nášho štvornásobného priemera skončiť. Asi na dlho.
Ale možno to Robove svetové turné vzbudí takú pozornosť, že si ho začnú pozývať aj do ďalších rajov na svete. Najmä tých daňových. Tam by sa mohol Robo stretnúť s našimi úspešnými podnikateľmi, ktorí tam dočasne zakotvili, kým im náš Usmievavý Matúš a spol pripravia pôdu na návrat. Signálom na návrat NAŠICH ľudí do vlasti by mohol byť napríklad výstrel z Auróry. Vladimir Vladimírovič by pre Roba určite ešte nejaký ten náboj našiel.
