Igor Matovič bol geniálny konštruktér, ktorý vedel pripraviť nejakú bombu skoro každý týždeň. Progresívna partička potrebovala na prípravu svojej bomby 2 roky. Po dvoch rokoch vyrukovali s TRESKom, ktorý vraj otrasie Slovenskom. Dva roky chystali to, čo mali mať už dávno hotové a nielen to. Čo sa dá urobiť za dva roky v opozícii, ukázal Don Roberto. Podkuroval pod koaličným kotlom štyroch amatérsky kuchárov, ktorí síce varili v jednom kotly, ale každý kuchár podľa vlastného receptu. Jeden varil držkovú, druhý guláš, tretí pôstnu kapustnicu a štvrtý ani netušil, čo dať do toho spoločného kotla. Vysledkom spoločného kuchtenia amatérskych kuchárov bola gebudzina, ktorá sa nedala jesť. Don Roberto však ukázal ľuďom lákavý jedálny lístok. Preto otrávení voliči dali prednosť Ficovmu volebnému guľášu. Hneď prvý deň po voľbách Fico vypustil svoju svorku besných psov, ktorá dostala jasný plán. Každý vedel, čo má robiť a dirigent paličkou uSMERňoval dosadených pajácov správnym SMERom. Po dvoch rokoch je už výsledok známy. Slovensko je na chvoste Európy a krajiny, ktoré sa ešte nedávno pozerali Slovensku na chrbát, sa nám vzďaľujú. Ukázalo sa, že predvolebný guľáš Dona Roberta nebol pre ľudí, ale len pre NAŠICH ľudí. Tí si ho vychutnávajú vo svojich VIP salónoch a spokojne si mľaskajú. Chudoba počuje nielen to mľaskanie NAŠICH ľudí, ale čoraz viac aj škŕkanie vo svojich žalúdkoch. Ale máme šťastie, našiel sa zázračný kuchár, ktorý sľubuje, že nakŕmi všetkých. Za dva roky pripravil národu parádny(vraj) jedálny lístok. Menu začína TRESKom. Nie tou známou slovenskou treskou, ale TRESKom, ktorý vraj otrasie Slovenskom. Slovensko, otrasené dvojročným bačovaním Ficovej zbojníckej družiny, zažije ďalší otras. Progresívni fešáci opäť nepochopili, že nie všetci obyvatelia majú radi tresku. Tú progresívnu už vôbec nie. Majú radšej pôstnu kapustnicu. Iní si zase radšej pochutnajú na držkovej a niektorí nedajú dopustiť na guľáš. Každý šéfkuchár je ale stále presvečený, že národ chce práve tú jeho špecialitku. Ale keď dáte do jednoho kotla tresku, pôstnu kapustnicu, držkovú a guľáš, vznikne zase len gebudzina, ktorá sa nedá jesť. Takže národ zostane hladný. A nielen to, národ zostane chorľavý, nebude mať kde bývať, o spravodlovosti môže len snívať a pokiaľ mu zostanú náhodou nejaké bubáky z jeho biednej almužny, môže cestovať po japonských cestách samajama.
Takže milí progresívni fešáci, ponúknuť ľuďom po dvoch rokoch tresku, je žalostne málo. Asi by bolo na čase sadnúť si ku stolu aj s ostatnými kuchármi a pripraviť spoločný jedálny lístok, ktorý sa bude páčiť väčšine národa, nielen milovníkom tresky. Presviedčať 20% presvedčených, nemá veľmi zmysel. Je čas dať si dolu klapky z očí, zostúpiť z 20% Olympu a konečne myslieť na ľudí. Všetkých, nielen Vašich. Pokiaľ bude po ihrisku pobehovať nesúrodá jedenástka bez trénera, kapitána a každý v inom tričku, tak sa Don Roberto a jeho zbojnícka družina nemusí báť o svoje koryto. Kým sa vedľa seba nepostavia opoziční "lídri" v jednom tričku a nezačnú ťahať za jeden povraz , TRESK(a) nič nezmení, bude to len ďalšia bomba, ktorá môže otriasť jedine sebavedomím autorov TRESKu.
