Myslel som, že parta hic okolo našeho najznámejšieho kapitána, ktorý bozkáva nielen svoje výložky, ale bozkáva všade aj dnes už právoplatne na 25 rokov odsúdenú Kočnerovu volavku, je tým dnom našej Banánovej republiky. Žiaľ nie je. Je to len poriadne veľký nános bahna nad dnom našej súčasnej politiky a jej aktérov. Vyzerá to, že Robert the Great vyhlásil internú súťaž o najväčšieho neschopáka. Po zablesku genialty nášho trojjediného Matúša a kratučkom mihnutí sa v tieni reflektorov pána Huliaka, začali z Robovho klobúka vyskakovať ďalšie kreatúry. Niečo také by nedokázal ani najväčší mág Copperfield. Predstavenia tohoto svetového mága sú oproti tomu, čo nám tu predvádzajú Robovi a kapitáňovi poddaní, len slabým odvarom.
Po krátkom zorientovaní sa v reáliách a určení priorít, si naša Fešná Martinka z Modry dala dolu šapku nevidimku a začala úradovať. Tesné slipy ?! Dolu s nimi. Obraz teplých chlapov a ešte v rozhlase, kde ho môžu počuť všetci občania !!? Dolu s ním. Ako povedal Robert the Great, takto sa to má robiť, do psej matere. Naša Martinka z Modry už po pár týždňoch stihla zatieniť inú, oveľa slávnejšiu blonďatú fešandu, Martinku z Turca. A to sa ešte len naštartovala. Jej zoznam priorít v našej kultúre je určite veľmi dlhý.
Svoje umelecké cítenie, ale aj správnu svetovú orientáciu už stihol predviesť aj pán Dlaha. Nezostal nič dlžný svojej povesti správne naSMERovaného politika a hneď po nástupe do funkcie upratal kanceláriu. Myslel, že je jeho, ale zabudol, že to je kancelária Národnej rady SR. Na jeho obranu by ale mohlo slúžiť, že len predvídavo robil miesto, kde by mohol visieť v krátkej budúcnosti jeho šéf. Alebo aspoň bývalá šéfova pravá ruka.
Hodenú rukavicu rýchlo zdvihol Hbitý Erik. Darmo, je najmladší a najrýchleší. To je asi aj posledné pozitívne NAJ jeho schopností. Očividne je to ale dostatočná kvalifikácia na Capo di tutti Capi poradcov šéfa vlády našej Banánovej republiky. Niekomu sa veru podarilo streliť poriadneho Capa. Ale ako sa hovorí, aký krám, taký pán. Možno Erikovi trochu pomohol aj Onkel Robo. Nie ten najväčší, ale najkrajší. Strýko je nepochybne hrdý na Erika, ktorý sa rozhodol, že svoju genialitu predvedie rovno v zahraničí. Naši bratia uz teraz určite nepochybujú o tom, že rozdelenie Československa na Čechy a Banánovú republiku, bolo správnym krokom. Darmo je naši bratia boli vždy o trochu rýchlejší. Aj v myslení.
Neviem koľko dejstiev ešte bude mať táto nepodarená tragikomédia. Po neslávnej zahraničnej premiére pána priemera, ktorej klinec do rakvy zatĺkol Capo di tutti Capi, to bola možno zároveň aj svetová derniéra. Určite na dlho. Škoda len, že v tomto nepodarku chtiac nechtiac musí účinkovať aj veľa nehercov. Ušla sa im nevďačná úloha nechcených sponzorov, ktorí financujú toto hanebné predstavenie. Toto tragikomické predstavenie ale nemôže skončiť dobre. Pokiaľ nezasiahne vyššia moc a ľudia nedostanú rozum, z tragikomédie sa stane tragédia pre ľudí na Slovensku. Všetkých, aj pre tých, ktorí uverili autorovi a režisérovi tohoto nielen nechutného ale najmä nebezpečného predstavenia. Za pár rokov budeme možno závidieť životnú úroveň aj obyvateľom banánových republík v Afrike.
Z každého predstavenia sa dá aj odísť. Odísť z tohoto predstavenia ale nemôžu všetci, ktorým sa nepáči. Tlieskať nemusíme (zatiaľ ), ale nikto nám (zatiaľ) ani nebráni, aby sme toto nechutné predstavenie vypískali. Ja pískam aspoň takto a verím, že príde chvíľa kedy budeme pískať mnohí. Nie doma, ale na námestiach, ako v roku 1989, alebo 2019. Dáme tak najavo, že My nie sme ONI, a že sa za to, čo sa tu teraz deje, hanbíme.
