Amatérske divadlo sa skončilo a na scénu nastupujú profesionáli.( minimálne tí dvaja sú politickí profesionáli ).V predvolebnej predohre dokázali najlepšie zaujať nenáročných divákov. Tých býva na podobných komediách väčšinou väčšina. Výkon SMERoHlasu v predohre ocenili víťazným potleskom. Náročnejší diváci odišli už pred začiatkom, niektorí počas predstavenia a ostatní odchádzajú po predstavení sklamaní. Niektorí odchádzajú domov, iní si zbalia tých svojich 5 slivák a vyrazia za hranice tejto džamahírije. Celkovo je ich už za hranicami viac ako 300 000 a tento nádejný vládny trojlístok je určite dostatočnou motiváciou, aby ti rozumní, ale menej trpezliví, zobrali nohy na plecia.
Tá džamáhírija ma prinútila zamyslieť sa.
Za starých ( dobrých) čias sa pod džamahírijou myslel štát, ktorý bol dobrý, ale len na dve veci. To by sedelo na tú Ficovu džamahíriju. Stagnácia, alebo úpadok hospodárstva a životnej úrovne na jednej strane, na druhej strane blahobyt a papalášstvo NAŠICH ľudí. Ale keď sa pozrieme, čo je džamáhírija, zistíme, že džamáhíriju tu, na Slovensku, nemáme. ŽIAĽ. Ale máme tu Kocúrkovo. Čo je Kocúrkovo asi vieme, ale čo je tá džamáhírija ?
Džamáhíríja je alternatívne štátne usporiadanie k socialistickému a kapitalistickému modelu. Nie je to republika ani monarchia. A teraz to príde :
Džamáhírija bola charakterizovaná ako priama vláda ľudových más. Jej základom bol systém ľudových kongresov na rôznych úrovniach, najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom Všeobecný ľudový kongres s päťčlenným generálnym sekretariátom.(zdroj SAV)
Takže žiadne strany. Neviem ako vy, ale ja som po 30 ročných skúsenostiach s naším systémom politických strán stratil vieru, že tento systém naozaj slúži ľuďom. Ak nemáme na mysli NAŠICH ľudí. Tento systém im vyhovuje a pekne z neho profitujú. Ale čo z tohoto systému máme my, obyčajní ( nie Obyčajní ) ľudia ? Skúsme si to porovnať so zatiaľ jedinou existujúcou džamahíriou :
za 40 rokov existencie džamáhíríie sa gramotnosť zvýšila z 10 na 90 % ( Podľa výsledku volieb mám pocit, že na Slovensku máme ešte stále problém s gramotnosťou, minimálne s chápaním písaného textu. Ešte, že máme Kuffu, ktorý vie ako na to )
priemerná dĺžka života sa zvýšila z 57 na 77 rokov ( na Slovensku sme sa k tomu dopracovali o 10 rokov neskôr )
bezplatné školstvo a univerzitné štipendiá aj na štúdium v zahraničí ( skutočne bezplatné, nie len obedy zadarmo )
bezplatné zdravotníctvo ( na Slovensku sľubujú lieky bez doplatku pre dôchodcov už roky, ale skutek utek a o rôznych doplatkoch a poplatkoch škoda reči )
mladomanželia DOSTALI od štátu 20-40 tisíc dolárov + 5 000 za každé narodené dieťa
systém zásobavania pitnou vodou, ktorý spájal viac ako 1000 studní a zabezpečoval zásobovanie pitnou vodu. ( Na Slovensku môžu v mnohých obciach o vodovodoch len snivať.)
elektrická energia zadarmo ( Ups... nie regulovaná cena na nejaký rok, ale zadarmo )
ústavné právo na bývanie ( Ups... ) a štátny príspevok na bývanie 60 000 dolárov ( nie nájomné bývanie, ktoré sa aj tak vyparí spolu z jeho autorom)
Okrem toho ďalšie srandičky, ako bezúročné pôžičky v bankách, nulová daň na potravinách, príspevok na kúpu auta vo výške 50%, príspevok v nezamestnanosti 700 dolárov neobmedzene... To všetko bez vytvárania dlhu.
Neviem ako vy, ale ja by som za takúto džamáhíriju zdvihol ruku, ale nedá sa. V džamáhíriji neexistovali strany ( ani NAŠI ľudia ). Tejto džamáhíriji vládol diktátor. Taký zvláštny diktátor, lebo sa staral o ľudí. Všetkých, nielen tých NAŠICH. Asi aj preto musel diktátor zomrieť a spolu s ním aj džamáhírija. Taká skutočná, nie tá naša Ficovská.
Pritiahnuté za vlasy ? Ano.
Tá džamáhírija mala niečo, čo Slovensko nemá. Ropu. Na druhej strane ale máme na Slovensku niečo, čo nemala džamáhíría. Nemala strany. Možno preto, že na prerozdelovanie národného bohatstva ( toho, čo ľudia vytvoria ) nie sú strany potrebné. Najmä tie naše, založené na princípe NAŠICH ľudí a správneho SMERovania finančných tokov.
Pre mňa aj krátke účinkovanie takzvanej úradníckej vlády ukázalo, že VLÁDA ODBORNÍKOV je zárukou nielen efektívneho riadenia spoločnosti, ale aj efektívneho a spravodlivého prerozdeľovania národného bohatstva. Pravdepodobne aj preto, že na rozdiel od politikov, sú to odborníci a profesionáli, ktorí sú znalí veci a nevisia na nitke, ktorú poťahujú ľudia, ktorým na nás, občanoch, pramálo záleží. Poznáme ich ako NAŠICH ľudí a to sú jediní, ktorí vyhrali v týchto voľbách.
Naozaj neviem, čo by mohlo tento zvrátený systém, ktorý tu "funguje" už 30 rokov, nahradiť. Isté je, že tento systém nás nikam neposúva a profituje z neho len malá skupinka ľudí. NAŠIH ľudí a ich poskokov.
Ako to teda robia vo Fínsku, alebo Dánsku, ktoré sú na vrchole rebríčka najšťastnejších krajín ? Kým na to niekto príde, tak ja by som radšej dal môj hlas džamáhíríji, alebo vláde skutočných odborníkov.
