Z nášho zahnívajúceho rybníka, zvaného Slovensko, sa už dlho šíri nepríjemný hnilobný zápach. Šíri sa v rámci našej zahraničnopolitickej doktríny na všetky štyri svetové strany. K tomu hnilobnému zápachu sa teraz pridal aj iný zápach. Pach strachu. Pritom ešte vo štvrtok pampriemer šíril v Prešove svoje múdrosti študentom lekárskej fakulty. Hovoril o svetlej budúcnosti zdravotníctva, ale aj o tom, že vojna na Ukrajine sa vymkla spod kontroly ( kto a kedy mal takú kontrolu ? ) Pochválil sa aj tým, že odchádza na Ukrajinu, kde sa má stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, novým ukrajinským premiérom Serhijom Koreckým a poľským premiérom Donaldom Tuskom. Na summite Karpatskej integračnej iniciatívy, ktorý spája predstaviteľov ôsmich krajín karpatského regiónu – Rakúska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Ukrajiny, sa hovorí o možnostiach regionálnej spolupráce v oblasti bezpečnosti, hospodárstva a cezhraničnej spolupráce. Zišli sa tam štyria prezidenti, okrem ukrajinského aj rumunský, srbský a rakúsky prezident, poľský premiér, podpredseda českého senátu aj predsedníčka Spolkovej rady Rakúska. Slovenský pamprezident mal asi iné, zavážnejšie povinnosti, predseda Národnej rady bol zaneprázdnený, asi hasením koaličnej krízy a pampriemer náhle ochorel. Asi dostal akútnu strachotériu, ktorá ho prinútila uchýliť sa do bezpečia slovenského Latrinistanu. Čo mohlo tak náhle vystrašiť nášho inak neohrozeného bojovníka za právo a spravodlivosť ? Vyliezli zo skrine kostlivci jeho 15 ročného vládnutia ? Alebo ťažký sen o obnovení práva a spravodlivosti na Slovensku ? Vrhli sa na neho progresívni bubáci ? Alebo si uvedomil, že bez Viktora tam bude sám, ako kôl v plote, ako prašivý pes, ktorého nikto nechce. Alebo raketa, ktorá pár dní pred plánovanou návštevou zasiahla vlak na tejto trati ? Asi sa nedozvieme, príčinu náhleho ochorenia pampriemera, ale ten smrad, ktorý sa šíri okolo neho veľa prezrádza. Nákaza, ktorú roky rozsieva po krajine, už zasiahla aj pôvodcu nákazy a hniloba celého systému, už rozkladá aj strojcu tohto prehnitého systému.
Politici prichádzajú a odchádzajú, niektorí za sebou zanechajú niečo, čo ľuďom pomáha, iní zostanú zabudnutí, tak ako boli počas svojho vládnutia a po niektorých nám tu zostane len hnilobný smrad. Krajina a príroda sa s tým smradom určite dokážu vysporiadať, otázkou je, či ten smrad bude dostatočným poučením pre nás občanov, ktorí rozhodujú o tom, komu dajú do rúk moc.
PS : Podobnosť osôb a obsadenia je čisto náhodná, pretože táto krajina je po viac ako 15 ročnom vládnutí pampriemera vo vynikajúcom stave a spravujú ju skutoční, všetkého schopní, odborníci.
