Celkové príjmy Slovákov po zdanení a iných zrážkach patria k úplne najnižším v celej Európskej únii.
Ako sme sa stali kostolnými myšami Európy ?
34 rokov po Nežnej revolúcii Slovensko SMERuje k banánovej republike. Podľa Eurostatu sú príjmy Slovákov takmer o polovicu nižšie ako je priemer EU. Oproti našim bratom Čechom je náš príjem na úrovni 64 %. V porovnaní s príjmami Rakušanov sme na úrovni 39 %. Lepšie ako Slováci sú na tom aj Poliaci, Maďari a dokonca aj Rumuni. V podstate sú v EU na tom lepšie všetci. Okrem Bulharov. Tak sme dopadli po 34 ročnom budovaní svetlejších zajtrajškov. Už od Nežnej revolúcie s malými prestávkami Dzurindovej a Radičovej vlády sa Slovensko stále viac prepadá do chudoby. Amaterizmus a amorálnosť porevolučných vlád dostali príjmy Slovákov na európske dno.
Napriek tomu, že klíma v Európe pestovaniu banánov veľmi neprospieva, porevoluční lídri vsadili na banány. Otec národa Vladimír Mečiar založil prvé banánové plantáže. Mečiarova divoká privatizácia rozdala štátny majetok kamošom. Narodili sa tak prví slovenskí plantážníci. Tí ale o pestovaní banánov pramálo vedeli, a tak mnohé plantáže zanikli. Tí chytrejší to pochopili a plantáže rýchlo predali plantážnikom zo zahraničia. Mnohí z nich ale slovenské plantáže v skutočnosti nepotrebovali, pretože mali dosť svojich. Mali aj dosť svojich banánov, ktoré potrebovali niekomu predať. Preto museli zaniknúť ďalšie slovenské plantáže. Na Slovensku ich zostalo len pár. Na tých pár plantáži stačilo aj pár robotníkov, takže plantážníci si mohli vyberať. Nie podľa ich schopností, ale podľa toho za koľko boli ochotní pracovať. Novodobí otroci pracovali na plantážach za srandovné peniaze, ale naši plantážníci začali bohatnúť na lacných slovenských banánoch. Chýr a našich lacných otrokoch sa čoskoro dostal aj za naše hranice. Plantážníci z celého sveta prichádzali na Slovensko a zakladali tu nové plantáže. Mikuláš Dzurinda a jeho šedá eminencia Ivan Mikloš podporovali zakladanie nových plantáži. Viac plantáži potrebovalo viac robotníkov, preto museli plantážníci začať robotníkov lepšie platiť. Nastalo krátke obdobie hojnosti. Spokojní boli plantážnici aj robotníci. Darilo sa aj našej banánovej republike.
Veľa banánov v skladoch banánovej republiky ale zaujalo našich slovenských chytrákov plantážnikov. Prečo sa trápiť s plantážami, keď je dosť banánov v skladoch ? Dali hlavy do hromady a dumali, ako sa dostať k banánom v skladoch našej banánovej republiky. Zhodli sa, že najlepšie bude, keď budú mať skladníka. Tak sa zrodil Robert Fico. Tento šikovný chlapík pochopil, že byť skladníkom má svoje výhody. Preto pomohol vytvoriť systém, ako dostať banány zo skladov rebubliky k vybratým plantánižkom. Banány z republíkových skladov začali SMERovať k vybratým plantážnikom. Narodili sa NAŠI plantážníci. Darilo sa im stále viac. Žrali stále viac a viac banánov. Mľaskali pri tom tak hlasno, že to začalo ľuďom vadiť. Nakoniec ich mľaskanie prehlušil krik známeho krikľúňa. Narodil sa nový skladník Igor Matovič. Tento skladník síce vedel hlasno kričať, ale vôbec netušil, ako sa pestujú banány. Banány, ktoré boli v skladoch rozdal ľuďom. Zamestnanci v sklade namietali, že banány sa nemôžu len tak rozdávať, ale skladník ich nepočúval. Aj ľudia čoskoro zbadali, že tento nový skladník pestovaniu banánov vôbec nerozumie a poslali ho kade ľahšie. Zavolali starému skladníkovi, aby sa vrátil.
Mysleli si, že ten znova naplní sklady, ale nepochopili, že sklady nenaplní skladník. Sklady môžu naplniť len oni, ľudia. Nepochopili ani to, že banány zo skladov banánovej republiky starý skladník rozdeľuje nielen im obyčajným ľuďom, ale aj NAŠIM ľuďom. Pretože MUSÍ.
