Na koniec všetko dobre dopadne. Ak to nedopadlo dobre, tak ešte nie je koniec. Táto myšlienka Johna Lennona dáva nádej, že ešte nie je koniec. Ak nechceme prepadnúť beznádeji, mali by sme si túto myšlienku rýchlo osvojiť.
Príkladom nám môže byť aj taký R.Fico. Vo voľbách v r. 2020 dostal, ako sa hovorí, dobre po papuli. Porazil ho taký nímand, šašo a blázon ako Matovič. Určite nesmierna urážka jeho majestátu. R.Fico bol zrelý na uterák. Potom ho opustila jeho pravá ruka Usmievavý Pelle. To už by mohlo byť KO. Žiaľ nebolo. Asi preto, že to bol dobre premyslený a naplánovaný ťah. Niekto tu hrá vysokú šachovú partiu a poťahuje figúrky podľa potreby. Očividne mu tento ťah vyšiel. V r. 2020 získal Ficov SMER 18,29%. Po troch rokoch, v predčasných voľbách, získal Ficov SMER 22,94 % a dcérska firma SMERu, Pelleho Hlas ďalších 14,7 %. Na to, že mnohí už Fica videli na politickom dôchodku, bravúrny výsledok. Fico sa nevzdal, nehodil flintu do žita, ale usilovne pracoval. Vďaka tomu vstal z popola a znova si uchmatol moc. V tom by mohol byť príkladom nám všetkým, ale najmä politikom, ktorí v predčasných voľbách zbabrali všetko, čo sa dalo.
Nedopadlo to dobre, tak ešte nie je koniec.
Mala by to byť výzva pre všetkých lídrov demokratických strán. Neplakať nad rozliatym mliekom, nehľadať vinníkov všade inde, len nie u seba. Ani nehádzať vinu na nás voličov, nevďačníkov, ktorí nepochopili ich úžasné programy a hlboké myšlienky. Tupcov, ktorí dali prednosť populizmu a nereálnym sľubom. Takáto cesta k viťazstvu nevedie. Kde by sa mohlo začať ?
Napríklad si ujasniť, čo chceme, kto je spojenec a kto súper. Nebiť sa medzi sebou, ale spoločne hľadať spôsob, ako poraziť Fica a spol. To je jediný a skutočný súper.
Učiť sa spolupracovať. Nie zajtra, alebo nedajbože o 4 roky pred voľbami. Spolupracovať treba začať hneď teraz, lebo valec SMERu a spol začne valcovať hneď.
Spoločne si určiť viziu pre Slovensko a zadefinovať skutočné priority. Nájsť a venovať sa tomu, čo ich spája. Zahodiť všetky tie nepodstatné somariny, ktoré rozdeľujú spoločnosť a jednotlivé strany.
Organizovať spoločné opozičné okrúhle stoly, zamerané na hľadanie riešení kľúčových problémov Slovenska. Dohodnúť sa na spoločných riešeniach. Tieto riešenia medializovať a komunikovať s verejnosťou. Pravidelne verejne konfrontovať riešenia kľúčových problémov so SMERoHlasom.
Pravidelne, podľa zákonných možností, podávať návrh na odvolanie vlády Roberta Fica. Dôvodov bude určite stále dosť.
Alebo pokračovať v doterajšom spôsobe práce.
Hrať sa každý na svojom piesočku, prezentovať svoje geniálne riešenia, osier..ť jeden druhého a dokazovať si kto má väčšieho. Výsledok takéhoto politikárčenia už poznáme. Pokiaľ sa súčasní opoziční lídri nespamätajú a nedokážu zmeniť svoje postupy, tak nás čakajú veľmi zlé časy. Nás, občanov, čakajú zlé časy, ale opozičné strany si môžu v kľude užívať štátny príspevok a dúfať, že sa o 4 roky zase nejako dostanú do parlamentu, alebo získajú aspoň tie 3 %, ktoré im zaručia štátny príspevok na ďalšie 4 roky.
Takže nedopadlo to dobre , tak ešte nie je koniec ?
