Totally Enormous Extinct Dinosaurs
Pod týmto názvom sa skrýva Orlando Higginbottom, 22 ročný chlapec z Oxfordu s fantastickým menom a ešte fantastickejším umeleckým pseudonymom (Totálne obrovské vymreté dinosaury). K tomuto projektu som sa dostala práve vďaka jeho uletenému názvu, niečo také si predsa človek MUSÍ vypočuť. Sám Orlando o svojom aliase povedal, že sa mu páči, pretože nie je trendy, je čudný a nedáva zmysel. Jeho hudba naopak vôbec nie je čudná, dáva dokonalý zmysel a je veľmi trendy v dobrom zmysle slova. Mieša sa v nej retro house, elektronika, synťáky, pop aj dance.
Dinosaur práve vydal svoj debutovy album Trouble, z ktorého je už vonku niekoľko skvelých singlov a v Británii sa umiestnil hneď prvý deň po vydaní v top 5 na itunes.
Jeho živá show sľubuje viac, než len DJ-a za laptopom, okrem veselých kostýmov a operených čeleniek nebudú chýbať ani speváčky, živé nástroje a svetelná show. TEED je môj tip na najlepšiu tancovačku festivalu.
Bat For Lashes
Názov Bat for Lashes v slangu znamená „robiť na niekoho oči“. To sa máme naozaj na čo tešiť, keďže na Pohode na nás bude robiť oči Natasha Khan, exotická krásavica, ktorá je dcérou anglickej matky a pakistanského otca. Pri pohľade na ňu si vravím, že to nie je fér – nielenže je krásna, ona ešte okrem toho aj spieva, hrá na piatich hudobných nástrojoch a sama si píše piesne.
Mišo Kaščák o nej povedal, ze patrí do „orbitu“ Nicka Cavea. Niečo na tom bude, s Nickom má spoločnú tajomnosť a temnosť, pôsobí ako víla zo strašidelného lesa. Strašidelnosť sa však u nej mieša s tanečnosťou, a práve táto kombinácia ju robí originálnou.
Napriek tomu, že u nás nie je veľmi známa, v Británii je veľkou hviezdou. Má za sebou turné s Radiohead i Coldplay, v minulosti získala nominácie na Brit Awards aj Mercury Prize. V októbri jej vyjde tretí album The Haunted Man, pesničky z neho však budeme počuť medzi prvými – na trenčianskom letisku.
The Heavy
Túto nenápadnú kapelku, ktorej zakladajúcich členov spojila láska k filmom Jima Jarmuscha, som objavila vďaka skvelému singlu How you like now. Ich hudba je mimoriadne šťavnatá, sú v nej gitary, funky trúbka, štipka soulu, oldschool vokály alá Prince, jednoducho, pospájali všetko americké a dodali tomu britský šmrnc.
Piesne tejto štvorice z anglického mesta Noid sú žánrovo nezaraditeľné, ale koho by zaujímali škatuľky, keď bude skákať pod pódiom? Naživo sú totiž neuveriteľne energickí, spevák vyvádza na pôdiu ako James Brown, a má taký sexepíl, že svoju priateľku radšej pošlite počas ich koncertu na nejakú literárnu besedu.
Elbow
A teraz z celkom iného súdka – Elbow sú v porovnaní s predchádzajúcimi troma interpretmi úplní veteráni, hrajú už viac ako 20 rokov. Sú z Manchesteru, a ako už asi tušíte, hrajú melancholický rock (čo iné by asi mohli hrať, keď sú z Manchestru). Doma na poličke majú Mercury Prize (za ich najlepší album Seldom Seen Kid) a na konte 5 albumov a zvučku pre BBC k tohtoročnej olympiáde.
Najčastejšie bývajú prirovnávaní k Radiohead, a aj líder kapely Guy Garvey priznal, že keby nebolo Radiohead, neexistovali by ani Elbow. Ich piesne rozprávajú príbehy, väčšinou o túžbe, frustrácii či pokušení, a znejú tak trochu staromilsky – nie náhodou bývajú Elbow pripodobňovaní aj k Genesis.
Objavila som ich pomerne neskoro, keď som minulý rok v Londýne v rádiu začula pesničku Grounds for divorce. Tá je pre mňa absolútnou srdcovkou, a hoci je zvyšok ich tvorby na mňa príliš depresívno-melancholický, naživo si ich určite nenechám ujsť.
Aloe Blacc
Na záver som vpašovala medzi všetkých tých Angličanov aspoň jedného Američana – soulového speváka menom Aloe Blacc. Toto bude presne ten typ vystúpenia, pre ktoré zbožňujem Pohodu. Minulý rok ho sprostredkoval Trombone Shorty, tento rok čakám podobnú atmosféru a energiu práve od Aloe Blacca. Kalifornčan Aloe sa pokúšal preraziť už od roku 1995, ale podarilo sa mu to až v roku 2010 s megahitom I need a dollar. V klipe, ktorý som vybrala, je vidieť, že je nielen skvelý spevák, ale aj famózny tanečník, takže sa máme na čo tešiť. A hoci má na svojej oficiálnej stránke napísané, že 6. júla koncertuje v „Bratislava, Slovakia“, snáď predsa len dorazí do Trenčína.
P.S. Do zoznamu sa mi nezmestili The Kooks, Kasabian a Emiliana Torrini. Týmto sa im hlboko ospravedlňujem, ale teším sa na nich minimálne rovnako, ako na tých vyššie menovaných. Majú len smolu, že sú trochu známejší, a nepotrebujú odo mňa promo.
