V roku 2001 v Británii zaviedla ľavicová vláda Tonyho Blaira opatrenie, v rámci ktorého štátne múzeá a galérie dostali daňové úľavy a finančnú pomoc, aby mohli prestať vyberať vstupné. Už 11 rokov je teda vstup do všetkých týchto inštitúcií zadarmo, a to je dostatočný čas na bilancovanie. Výsledky hovoria, že kým v roku 2000 navštívilo štátne múzeá a galérie 7 miliónov ľudí, v roku 2011 to bolo 18 miliónov, ide teda o nárast o 150%. Okrem toho, osem z desiatoch top turistických atrakcií v Británii sú štátne múzeá. Štátu tak zarobia okolo miliardy libier ročne.
Poďme teraz k nám na Slovensko. Samozrejme, že to, čo ponúkajú naše múzeá a galérie sa s tými britskými nedá porovnávať. Čo však určite platí bez ohľadu na ich program a zbierky, je fakt, že keď sú múzeá zadarmo, ich návštevnosť dramaticky narastá. Stačí sa pozrieť na tlačenice počas akcií typu Bratislava pre všetkých. Okrem iného čísla z Británie ukazujú, že odstránenie vstupného priviedlo do múzeí množstvo ľudí, ktorí by do nich inak nevkročili. Nejde len o finančnú, ale aj mentálnu bariéru. Koľkí z vás boli v múzeu v Londýne len preto, že je to zadarmo?
Múzeá a galérie sa bez vstupného môžu stať aj miestom, kam človek príde len tak, posedieť si, zamyslieť sa, stretnúť sa s priateľmi, utiecť z reality. Môže prísť kedykoľvek a pozrieť si pokojne len jeden obraz. Netlačí ho pocit, že zaplatil, a teda musí vidieť všetko. Namiesto ozajstných galérií sa u nás ľudia chodia odreagovať do „Galérie Eurovea“. Prečo naše múzeá a galérie nemajú svoje kaviarne? Nielenže by prilákali viac ľudí, ale pomohli by aj finančne, spolu s dobrovoľnými darmi a sponzormi.
V programovom vyhlásení súčasnej (ľavicovej!) vlády sa píše: „Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť.“ A ďalej: „Vláda bude naďalej z verejných zdrojov podporovať tvorbu nových umeleckých diel, kultúrnych aktivít a ich prezentáciu. Osobitne sa zameria aj na dostupnosť kultúry a vytváranie podmienok na popularizáciu súčasného umenia.“
V duchu „svoje si nedáme a cudzie nechceme“ sa na Slovensku veľmi často snažíme znovu vynájsť koleso. Namiesto hľadania nových riešení pre našu podvýživenú kultúru by sme sa mohli radšej poučiť od krajín, ktoré už liek na náš problém dávno našli. Ktovie, možno by pomohlo, keby sa náš minister kultúry namiesto sledovania a kritizovania reality show vysielaných súkromnými televíznymi stanicami pozrel radšej na inštitúcie, za ktoré je on sám zodpovedný.
http://www.culture.gov.uk/what_we_do/museums_and_galleries/3380.aspx
