Po zverejnení informácie, že J&T Banka zaplatila celoročné vstupné pre všetkých návštevníkov galérie v Bratislave a Pezinku, totiž aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene spísali výzvu, v ktorej odmietajú tento „danajský dar“ a vyzývajú Kusú, aby “umožnila ľuďom, ktorí o to požiadajú, kupovať si vstupenky na návštevu výstav.“ Svoje rozhorčenie zdôvodňujú tým, že J&T má na svedomí ničenie stromov, panorámy Bratislavy či vzácnych biotopov v Tatrách. Páni z J&T sa nad touto výzvou môžu akurát tak pousmiať – týchto pár krikľúňov, obháňajúcich sa slovami o duši a úprimnosti, nebude mať absolútne žiaden vplyv na ich podnikateľské aktivity. Avšak pre Slovenskú národnú galériu a slovenskú kultúru môže mať ich krik oveľa vážnejšie dôsledky.
Filantropia a podpora kultúry nemá na Slovensku tradíciu. Ak firmy niečo sponzorujú, sú to najmä športovci či televízne programy, nie výstavy, galérie či divadlá. Zohnať sponzoring na kultúru je u nás veľmi ťažké, a vďaka podobným výzvam to môže byť v budúcnosti ešte ťažšie. Ktorá firma by si priala, aby sa jej meno vzápätí verejne spájalo s takouto kontroverznosťou a osočovaním (nech by bolo akokoľvek pravdivé)? Vynášať súdy o tom, čo je etické a čo nie, je v prípade sponzoringu chôdzou po veľmi tenkom ľade. Svetové inštitúcie ako Tate v Londýne sa nechávajú sponzorovať BP (British Petroleum), ktorá ničí životné prostredie do takej miery, že nad vyťatými stromami od J&T sa môžeme len zasmiať. Galérie po celom svete prežívajú vďaka korporátnym sponzorom, spomínaná Tate vznikla na základe majetku, nadobudnutého z cukrových plantáží, na ktorých dreli a umierali africkí otroci. Máme Tate snáď teraz zavrieť? Odmietnuť do nej vstúpiť, pretože my sme slušní, poctiví a máme dušu?
Vstupné je len smiešnou položkou v rozpočte inštitúcie, akou je národná galéria. Kvôli nedostatočnej štátnej podpore je však SNG naň odkázaná, hoci by pre ňu bolo nesmierne prínosné, ak by mohla byť zadarmo. Aké financovanie by teda navrhovali signatári danej výzvy? Štátne? Žiadne peniaze nie sú čisté a žiadne peniaze do kultúry neprichádzajú bez záväzkov, a štátne už vôbec nie. Naša kultúrna obec rada žiada peniaze od štátu – aj tie však prichádzajú z daní, platených nielen občanmi, ale aj veľkými podnikmi (takže napríklad aj J&T). Odmietajú snáď aktivisti pomoc od štátu, pretože (bohužiaľ) i nás štát kradne a ničí? Logika tejto výzvy má aj ďalšie diery. J&T napríklad cez svoju nadáciu podporuje organizáciu, ktorá pomáha deťom s detskou obrnou. Má snáď aj táto organizácia peniaze vrátiť? Kedy je sponzoring etický a kedy nie?
Kultúra bola vždy závislá na bohatých mecenášoch – či to bola cirkev, štát, alebo finančné skupiny. Takýto sponzoring príde z princípu vždy len od niekoho, kto si potrebuje napraviť meno, skvelé či dobročinné firmy takéto formy prezentácie nepotrebujú. Mať etické hranice je určite dobrá vec, a žiadna kultúrna inštitúcia by zrejme nespojila svoje meno s výrobcom zbraní, avšak v tomto prípade (J&T Banka) ide o absolútne legitímnu prax firemného sponzoringu. Pre firmu je to zanedbateľná suma, pre galériu môže spraviť zázraky. Chápala by som, keby aktivisti vyjadrovali svoje obavy ohľadom potenciálnych zásahov do dramaturgie SNG, ktoré by mohli z takéhoto spojenia vyplývať. Problém by napríklad nastal, ak by galéria chcela vystaviť diela umelca, kritizujúceho J&T. Ak je však zmluva dobre nastavená a transparentná, galéria si iste dokáže udržať svoju integritu. Chápala by som aj to, ak by protestovali proti aktivitám J&T ako takým. Ale protestovať proti tomu, že J&T sponzoruje vstupné do galérie, a oni si ho chcú zaplatiť sami?
Takto udaný dôvod je úplne na smiech, keďže podľa riaditeľky SNG možnosť zaplatiť si vstupné nikdy nebola zrušená ( "Umožňujeme zaplatiť dobrovoľné vstupné, aby návštevník sám rozhodol o svojom príspevku," reagovala Kusá). Nikto im teda neberie právo vhodiť dobrovoľný príspevok do kasičky SNG a nenechať sa “pozvať” od J&T. Im však zrejme vadí aj niečo iné. Títo ľudia a im podobní podľa mňa podvedome cítia, že im niekto ohrozil ich “elitný” spoločenský status. Vo výzve si pomáhajú latinskými citátmi, prezentujú sa ako vzdelaní strážcovia morálky; tí, ktorým je občianskou cťou kúpiť si lístok do galérie; tí, ktorí sa nenechajú zaslepiť kusom žvanca.
Neboja sa náhodou, že keď bude galéria zadarmo, prídu do nej aj tí, ktorí tam podľa nich nepatria? Ak by svet vyzeral podľa ich pravidiel, v galérii by bolo 5 návštevníkov, pre ktorých je kúpa lístka "občianska česť", namiesto stoviek, ktoré by možno konečne zistili, že existuje aj iná galéria ako Eurovea. Svojou výzvou neprinesú žiaden úžitok, ale môžu narobiť veľkú škodu. Namiesto toho, aby dúfali, že viacero firiem bude nasledovať tento príklad, svojim konaním odstrašia každého ďalšieho potenciálneho sponzora. A v galériách budú naďalej sami.
Link na môj starší blog o tom, prečo by galérie mali byť zadarmo: http://sustekova.blog.sme.sk/c/311831/Ako-dostat-ludi-z-Lidlu-do-galerie.html
