Na univerzitách v Anglicku študuje veľmi vysoký počet Američanov. Nie je to preto, že by doma nemali dosatočne kvalitné školy, ale preto, že univerzitné vzdelanie je tu pre nich neporovnateľne lacnejšie. Priemerný Američan, ktorý príde na Masters (v podstate magisterské štúdium) do Anglicka, má už vo svojich 23 rokoch na krku dlh niekoľko desiatok tisíc dolárov. Toľko ho stál doma titul bakalára. Tento dlh bude splácať celý svoj aktívny zvyšok života.
Ja som ako priemerná Slovenka vyštudovala doma zadarmo. O kvalite školy by sa dalo polemizovať, ale v zásade mi okrem dvoch skvelých zahraničných pobytov dala škola aj dobrý základ tak pre kariéru, ako aj pre ďalšie štúdium, keďže ma s ňou bez problémov prijali na anglickú univerzitu.
Ako občianka krajiny EÚ môžem študovať v Anglicku za rovnakú cenu, ako Angličania. Cena je to vysoká, ale pre Slovákov už nie nedostupná. Naša krajina mi dala dostatok pracovných možností, takže som si za rok práce (i keď v troch zamestnaniach súčasne) dokázala našetriť na školné i väčšinu nákladov na ubytovanie. Okrem toho sú tu možnosti rôznych európskych podporných programov, grantov a štipendií.
Američania tu však platia sadzbu školného, ktorá je minimálne dvojnásobne vyššia, ako cena pre domácich a EÚ študentov. Táto sadzba platí pre aj všetky krajiny mimo EÚ. Aby som to skonkretizovala, zatiaľčo mňa ročné školné stálo 4500 libier, Američanov (a všetkých nečlenov EÚ) stálo 11 000 libier, a to je naša škola jedna z tých "lacnejších". K obrovskému dlhu amerických študentov tak teraz pribudnú ďalšie desaťtisíce za magisterské štúdium.
Po skončení štúdia potom mnohí, rovnako ako ja, túžia zostať v Londýne a nájsť si tu prácu. Pre mňa to bude relatívne jednoduché. Ako občianka členskej krajiny EÚ nepotrebujem pracovné povolenie ani víza. Ako mi však povedali viacerí americkí spolužiaci, ich nádej zamestnať sa v Londýne je takmer nulová. Firmám sa to jednoducho neoplatí, je to pre ne príliš drahé a komplikované.
Berieme to už ako samozrejmosť, ale žijeme v období, ktoré je pre Slovensko výnimočné, a ktoré zrejme nebude trvať dlho (aj vzhľadom na úvahy o vystúpení Británie z EÚ). Je neuveriteľné, aké možnosti nám naša krajina v súčasnosti ponúka, najmä pri spomienke na to, ako sme pred dvadsiatimi rokmi chodili do Rakúska obzerať farebné čokolády, na ktoré sme nemali, a ako som si pri prvom výlete do Londýna ako 12-ročná nemohla dovoliť kúpiť ani fľašu vody. Ak teda zvažujete podobný krok, vrelo vám to odporúčam. Mali by sme si vážiť, že sme z krajiny, ktorá nám ponúka takéto možnosti, a najmä by sme ich mali využiť.
