Vo viacerých médiách sa nedávno objavili “šokujúce” informácie o absolventoch našich vysokých škôl. Napriklad o tom, že “20% absolventov podľa vlastného vyjadrenia svoj vysokoškolský diplom na prácu, ktorú vykonávajú, nepotrebuje”[1]. Na tejto informácii je najdôležitejšia práve formulácia “podľa vlastného vyjadrenia”. Ľudia berú svoje vzdelanie ako samozrejmosť, zabudnú, na akej úrovni boli, keď mali 18, a zdá sa im, že na to, čo robia, im schopnosti získané na vysokej škole netreba. Skúsili si však poslať životopis bez ukončeného vysokoš kolské ho štúdia? Dostali by sa bez diplomu čo i len na pohovor? Takéto dáta, “podľa vlastného vyjadrenia“ zamestnancov, nevypovedajú absolútne o ničom. Ich zamestnávatelia by sa totiž určite vyjadrili inak.
Druhá informácia z toho istého prieskumu, ktorá vyvolala negatívne emócie, bola, že až “46% absolventov u nás nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali”. To však vôbec nie je nejaká slovenská špecialita a nie je to ani nič alarmujúce (napríklad v Británii taktiež polovica absolventov nepracuje vo svojom odbore[2]). Nežijeme už v socializme a vysoké školy nevyrábajú pracovníkov, ktorým štát nalinkuje celý život, zamestnanie v jednom podniku vo vyštudovanom odbore až do dôchodku a dovolenku v Juhoslávii.
Mnohí ľudia počas štúdia zistia, že ich viac baví niečo iné, naskytne sa im zaujímavá príležitosť, založia si vlastný biznis alebo jednoducho nenájdu prácu presne vo svojom odbore a musia byť flexibilní. Málokto má v osemnástich presnú predstavu o tom, čím sa chce živiť celý život. Prečo je problém, ak niekto vyštuduje verejnú správu a pracuje v banke? Ak niekto vyštuduje jazyky a pracuje v IBM? Alebo vyštuduje filozofiu a pracuje ako novinár? Všetky tieto kariérne cestičky sú všade na svete absolútne bežné a nikto sa nad tým nepozastavuje.
Aby pridal do kotlíka pobúrenia nad stavom vysokého školstva a špeciálne určitých odborov u nás, Denník N vyslal do sveta článok o tom, že “zo študentov histórie a učiteľstva sú najmä sekretárky”[3]. Tento bombastický titulok si autorky vyvodili z informácie, že “ak si absolventi histórie hľadajú prácu cez najväčší pracovný portál Profesia.sk, takmer polovica sa zaujíma o pozície v administratíve”. Že je daný titulok absolútne nepravdivý a zavádzajúci, je snáď jasné každému, ale daná informácia ako taká má tiež len veľmi nízku výpovednú hodnotu.
Prečo? Nuž, jednou takou absolventkou som bola kedysi aj ja - vyštudovala som jazyky na pedagogickej fakulte, a rovnako ako desiatky mojich spolužiakov a známych som si nikdy nehľadala prácu cez Profesiu. Prácu vo svojom odbore si absolventi takéhoto typu štúdia totiž väčšinou hľadajú inak. Cez školu , cez odporúčania, cez známych, priamo v konkrétnej inštitúcii, cez výskum či prax - ich cestičky k pracovnému miestu málokedy vedú cez portály typu profesia. Tí absolventi humanitných odborov, ktorí si prácu hľadajú cez Profesiu, sú teda vo väčšine prípadov len tí, ktorí nehľadajú prácu v odbore. Už je jasné, ako to skresľuje dané údaje?
Poďme na blud číslo štyri – nekvalitné súkromné vysoké školy produkujúce zástupy nezamestnaných, ktorých žiadna firma, ani tá so škaredými kuchyňami, nechce[4]. Je to však skutočne tak? Keď sa pozrieme na štatistiky UPSVAR[5], zistíme, že aj tá najhoršia súkromná vysoká škola na Slovensku vykazuje nezamestnanosť absolventov len na úrovni okolo 18%.
To je stále lepšie číslo, ako dosahujú absolventi stredných odborných škôl a učilíšť. Skutočne je teda “remeslo” lepšie ako nekvalitný titul? Okrem toho mnohé štátne vysoké školy produkujú oveľa vyššie percento nezamestnaných absolventov ako tie súkromné (napríklad taká Stavebná fakulta technickej Univerzity v Košiciach – 12.6%, či Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach - 12,8%.). K týmto číslam treba ešte dodať, že štátne školy produkujú niekoľkonásobne vyššie počty absolventov, a teda tie isté percentá znamenajú u nich v realite niekoľkonásobne vyšší počet ľudí na úrade práce[6].
A prečo vôbec ľudí rozčuľuje, ak si niekto zaplatí súkromné vzdelanie s prísľubom získania zamestnania, a tento prísľub sa mu nesplní? Poburuje ľudí rovnako, ak si niekto kúpi za vlastné peniaze od súkromnej firmy tabletky na chudnutie, a neschudne? Je to totiž presne ten istý princíp. Môžeme sa tak maximálne čudovať, prečo je niekto ochotný investovať svoje peniaze do nekvalitného vzdelania, ale keďže súkromné vysoké školy nedostávajú žiadne financie od štátu, nie je dôvod sa nad tým rozčuľovať alebo chcieť takéto školy rušiť. Kým je po nich dopyt, bude aj ponuka.
Je však príznačné, že ľudia sú ochotní veriť podobným bludom a chybným interpretáciám, bezmyšlienkovite preberať “fakty” a výsledky rôznych pochybných prieskumov, veriť neovereným informáciám, nepochybovať, nepýtať sa. Stačí im, že sused odvedľa má sesternicu, ktorá jedného takého nezamestnaného politológa pozná. Týmto ľuďom totiž chýba schopnosť, ktorú človek získa práve vďaka štúdiu humanitných a spoločenských vied – kritické myslenie.
Na umlčanie lenivých novinárov, rozhnevaných diskutujúcich a zlomyseľných vysmievačov však nestačí takto vyvrátiť ich “fakty” a “čísla”. Za plamennými diskusiami okolo absolventov určitých odborov na Slovensku sa totiž skrýva aj niečo iné – nepochopenie a nedôvera v humanitné a spoločenské vedy. Stále dookola sa u nás opakujú tvrdenia o tom, že je to akési menejcenné štúdium, ľahká cesta k titulu, voľba pre zúfalcov, ktorí nemajú intelektuálnu kapacitu na to, aby vyštudovali medicínu, prírodné vedy, elektrotechniku či strojarinu. Treba vraj vyštudovať niečo merateľné, produktívne, niečo, čo sa dá vnímať ako remeslo, kde je cesta od študijného odboru k pracovnému miestu priamočiara. Celé generácie rodičov odrádzajú svoje deti od štúdia umenia či filozofie, pretože ich to vraj neuživí.
Ak však chceme porozumieť svetu a tomu, ako funguje naša spoločnosť, musíme najprv rozumieť minulosti, vedieť analyzovať informácie, klásť tie správne otázky, robiť výskum, hľadať nové a lepšie odpovede – všetko to, čo ľudí naučí kvalitné štúdium napríklad takej politológie či masmediálnej komunikácie. Málokto si zrejme uvedomuje, že do rovnakej kategórie odborov ako vysmievaná politológia či sociálna práca patrí aj ekonómia, právo, manažment, psychológia či medzinárodné vzťahy. Aj ich absolventi sú snáď nepotrební? Ak nie, aký je teda medzi nimi rozdiel a podľa čoho je nastavená hranica ich “užitočnosti”?
Celá táto debata by sa mala odvíjať od jedinej otázky - akou krajinou chceme vlastne byť? Krajinou výrobcov, remeselníkov, robotníkov a montérov, produkujúcich autá pre zvyšok sveta? Naozaj potrebujeme dostať viac študentov na strojarinu, keď výzvami budúcnosti sú starnutie populácie, urbanizácia, migrácia či udržateľnosť životného prostredia? Je pre nás dôležitá len produkcia, prosperita, zvyšovanie HDP? Alebo nám ide aj o niečo viac, o hodnoty, fungovanie spoločnosti, ľudské práva, kvalitu života, šťastie, kultúru či umenie?
Politici a veľké firmy, ktoré tvrdia, že humanitné vzdelanie nemá cenu, nás vidia len ako zamestnancov a spotrebiteľov, ako pracovnú a kúpnu silu, nie ako o ľudské bytosti. Našou jedinou ambíciou by podľa nich mala byť práca. Štát totiž potrebuje pracovnú silu, nie kriticky zmýšľajúcich ľudí schopných postaviť sa autoritám, argumentovať a vyvracať nepodložené či zavádzajúce informácie .
Len ľudia s veľmi obmedzeným videním sveta a toho, ako sa tvoria ekonomické hodnoty, môžu tvrdiť, že humanitné vzdelanie je nepotrebné. Ak sa dobrovoľne podvolíme takejto logike a budeme svoje deti odrádzať od štúdia humanitných a spoločenských vied, Slovensko sa stane krajinou neschopnou konkurencie a horším miestom pre život.
P.S. Mimochodom, viete, ktoré vysoké školy produkujú najmenej nezamestnaných na Slovensku? Myslíte si, že je to medicína či technika? Ale kdeže. Je to Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení.
[1] http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345058-az-46-absolventov-nikdy-nepracovalo-vo-vystudovanom-odbore/
[2] http://www.independent.co.uk/student/news/half-of-uk-graduates-do-not-work-in-their-field-of-study-survey-reveals-9574042.html
[3] https://dennikn.sk/48223/zo-studentov-historie-ucitelstva-su-najma-sekretarky-grafy/
[4] https://dennikn.sk/24562/firma-inzeratu-napisala-zoznam-skol-ktorych-absolventov-nechce/
[5] http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-absolventi-statistiky.html?page_id=1252
[6] http://blogy.hnonline.sk/branislav-zlocha/kolko-nezamestnanych-skutocne-produkuju-vysoke-skoly
