Týmto ani náhodou nechcem znevažovať spomenuté formy pomoci. Chcem len poukázať na to, že u nás neexistuje takmer žiadne povedomie o možnostiach dobrovoľníckej práce. Ľudia si dobrovoľníctvo pletú s prispievaním na charitu či pomocou rodine. Dobrovoľníctvo však znamená, že pracujete zadarmo. Že venujete svoj čas a energiu niečomu alebo niekomu, a nie je to vaša rodina, priateľ, ani blízky.
U nás sa dobrovoľníctvo začalo rozvíjať najmä za prvej československej republiky. Tak ako za väčšinu zlých vecí v tomto štáte, aj za utlmenie dobrovoľníctva môže socializmus. S jeho nástupom boli rozvíjajúce sa aktivity násilne prerušené, a systematicky sa zatvárali aj charitatívne a sociálne spolky založené cirkvou. Obnovenie dobrovoľníckych aktivít prišlo až po roku 1989, a hoci odvtedy vznikli viaceré úspešné organizácie, povedomie o dobrovoľníctve je u nás stále biedne.
Keďže v súčasnosti žijem v Londýne, zaujalo ma, ako to funguje tu. Dobrovoľnícka práca je tu nesmierne rozšírená, je to úplne bežná vec, a od študentov sa dokonca vyslovene očakáva. Žeby to bolo preto, že v Londýne žije viac dobrých ľudí ako na Slovensku? Ale kdeže, o tom si nerobím ilúzie. Som presvedčená, že aj u nás je množstvo ľudí, ktorí by chceli robiť niečo prospešné a zmysluplné, len nevedia, ako sa k tomu dostať.
V Anglicku však majú lepší systém. Každý veľký internetový portál ponúkajúci prácu má špeciálnu kategóriu pre dobrovoľníkov. Nájdete tam stovky ponúk zo všetkých možných odvetví, takže či chcete pracovať pre charitu, sprevádzať návštevníkov v múzeu, čítať deťom v knižniciach, vysádzať stromy alebo pomáhať seniorom, určite si budete mať z čoho vybrať. Záujem o tieto miesta je dokonca taký veľký, že častokrát musia záujemcov odmietať.
Starosta Londýna Boris Johnson má napríklad svoj vlastný systém, takzvaný Team London, kde sa stovky dobrovoľníkov angažujú v programoch, zameraných na prevenciu kriminality, pomoc mládeži a skvalitnenie života v meste. Sledovali ste Olympijské hry? Organizátori dostali od ľudí 240 000 prihlášok a z nich vybrali asi 70 000 dobrovoľníkov, ktorí pomáhali s organizáciou hier.
Prečo to tí ľudia robia? Čo z toho majú? V našej spoločnosti sme zvyknutí merať všetko peniazmi. Čo za to? Pracovať zadarmo znie skoro ako oxymoron, šialený nápad. Akú protihodnotu teda dostaneme, keď nie peniaze? Zďaleka nejde len o dobrý pocit. Účasť na dobrovoľníckych aktivitách vám môže pomôcť pri hľadaní práce. Veľakrát ľudia vo firme začnú ako dobrovoľníci alebo neplatení stážisti, a ak sa osvedčia, firma im ponúkne platené miesto. Dobrovoľnícke aktivity vo vašom životopise vás stavajú do dobrého svetla – ako aktívneho človeka, ktorému nie je ukradnuté, čo sa okolo neho deje. Prinášajú vám možnosť stretnúť nových ľudí, ktorí budú na podobnej vlnovej dĺžke ako vy. Získate nové priateľstvá, kontakty. Rozšírite si obzory, osvojíte si nové zručnosti a skúsenosti. Aj pre štát prináša dobrovoľníctvo veľké výhody – jednak finančné, keďže ekonomický prínos z dobrovoľníckych aktivít sa na Slovensku pohybuje okolo 1,5 miliardy ročne, jednak podporuje občiansku spoločnosť, súdržnosť, komunitu, verejnú angažovanosť.
Bohužiaľ však u nás stále v spoločnosti prevláda názor, že dobrovoľníci by neboli potrební, keby si štát plnil svoje povinnosti (v roku 2003 tento názor zastávalo 74% respondentov). Stále teda čakáme, že štát všetko zariadi za nás, tak ako za socializmu. A ak niečo nefunguje, môže za to zasa len štát.
To je však omyl. Za chýbajúce povedomie a účasť ľudí na dobrovoľníckych aktivitách môžu samotné neziskové organizácie, ktoré nedokážu informácie o príležitostiach takejto práce dostať k ľuďom. Môžu za to portály ako profesia, ktoré nemajú ani len vyhľadávaciu kategóriu pre dobrovoľnícku prácu. Môžu za to personalisti, ktorí neprikladajú tomuto typu skúseností dostatočnú dôležitosť pri pohovoroch. Môžu za to firmy, ktoré neorganizujú pre svojich zamestnancov dobrovoľnícke aktivity (česť výnimkám ako sú IBM a ČSOB, ktorých zamestnanci čistili Medickú záhradu a detské ihriská). Môžu za to školy, ktoré nezabezpečia študentom takéto pracovné skúsenosti. Môžu za to rodičia, ktorí k tomu nevedú svoje deti. Môžu za to tí, ktorí sa vám smejú, že ste hlúpi, ak robíte niečo zadarmo. Môžete za to vy, ak sa necháte takýmto názorom ovplyvniť.
Užitočné linky: http://www.dobrovolnictvo.sk/
