Poľský inštalatér je na celom západe metaforou na lacnú východoeurópsky pracovnú silu až natoľko, že ho poľská turistická komora využila na plagáty propagujúce výlety do Poľska.
Situácia sa však mení. Británia dlhodobo, ale najmä od krízy v roku 2008 stagnuje, zatiaľ čo Poľsko je európsky rastový šampión a rastie dnes dokonca rýchlejšie ako toľko ospevovaná Čína. Ak sa trendy nezmenia, do dvadsiatich rokov predstihne poľské HDP to britské a všetko sa obráti na hlavu. Zrazu to nebudú chudobní Poliaci, čo chodia opravovať zanesené odtoky bohatým Angličanom, ale naopak, chudobní anglickí inštalatéri sa budú v Krakove mocovať so sprchou pod dohľadom benevolentného poľského pána domáceho.
Pozrime sa na teda najprv na Poľsko, ktoré je nakoniec v ekonomickom zmysle nie až tak nepodobné Slovensku.
Poľský rast nie ja založený na silných domácich firmách, ako to bolo v Južnej Kórei, hviezde rýchleho priemyselného rastu, ale na priamych investíciách zo zahraničia.
Všetko to samozrejme súvisí z poľským prechodom k trhovému hospodárstvu po páde komunizmu a potom so vstupom do Európskej Únie. Voľný pohyb kapitálu plus lacná domáca pracovná sila je pre zahraničné investície veľkým plus a to, že Nemecko, veľký investor, sa nachádza rovno za hranicou nemôže v žiadnom prípade uškodiť.
Avšak poľský hospodársky rast sa začína už v polovici 90. rokov, teda desaťročie pred vstupom do EÚ a koreluje s vytvorením špeciálnych ekonomických zón roku 1994.
Ide tiež o rast založený na vývoze výrobkov z Poľska do zahraničia. Opäť: Poľsko dnes vyváža väčšiu časť svojho HDP než Južná Kórea.
A čo je ešte pozitívnejšie, Poľsko nie je závislé na vývoze jediného výrobku. Vyváža všetko možné a je tak do istej miery chránené pred katastrofickými udalosťami, akou by bol napríklad kolaps nemeckého automobilového priemyslu.
Na druhej strane tu máme Britániu, ktorá sa nenazýva chorým mužom Európy len preto, že nám na JISke leží ešte Nemecko.
Čerstvá štúdia sa snaží analyzovať, prečo Británia za posledné desaťročia stagnovala a dochádza k záveru, že to bolo kvôli reguláciám, ktoré v podstatne znemožňujú čokoľvek postaviť.
Posledná britská jadrová elektráreň bola postavená v rokoch 1987 až 1995. Nasledujúca, Hinkley Point C, je štyri až šesťkrát drahšia na megawatt kapacity než juhokórejské jadrové elektrárne a štyrikrát drahšia ako tie, ktoré juhokórejská KEPCO ide postaviť v Česku.
Alebo:
Dokumentácia pre Lower Thames Crossing, navrhovaný tunel popod Temžu spájajúci Kent a Essex, má 360 000 strán a samotný proces žiadosti stál 297 miliónov libier. To je viac ako dvojnásobok toho, čo v Nórsku stálo skutočné vybudovanie najdlhšieho cestného tunela na svete.
A nejde len o priemyselné stavby. Regulácie, ktoré znemožňujú zahustiť ekonomické centrá ako je Londýn znamenajú, že ceny bývania vyleteli dohora a ľudia často bývajú buď ďaleko od práce a míňajú čas cestovaním, alebo sa proste zamestnajú vo firme, ktorá je blízko, namiesto takej, kde by mohli realizovať celý svoj potenciál.
Podobným problémom napokon čelí aj USA. Celý high-techový uzol v Silicon Valley čelí vysokým cenám nehnuteľností, čo mu znemožňuje rásť a naplno využiť aglomeračné efekty, teda skutočnosť, kde fyzická blízkosť firiem prispieva k hospodárskemu rastu.
Jedným z vinníkov je kalifornské referendum z roku 1978 (tzv. Proposition 13), ktoré rozhodlo, že dane na nehnuteľnosti sa budú vyrubovať nie priebežne, ale len pri zmene vlastníctva. Pri rastúcich cenách to znamená to, že každý, kto predá svoju nemovitosť a presťahuje sa inde musí zrazu platiť značne vyššie dane. Ľudia sa teda svojich nemovitostí držia, nepredávajú ich a nedostatok nemovitostí na trhu zas vyháňa ich ceny ešte vyššie, čo celý cyklus ešte viac zhoršuje.
Ale nejde len o problém, ktorému čelí Británia a USA. Hoci v EÚ nie je až taký výrazný, existuje tu tiež.
Keď chcelo ASML, jedna z najdôležitejších európskych firiem rásť a potrebovalo v Eindhovene, kde sídli postaviť desaťtisíce nových bytov, člen miestnej Strany Seniorov to komentuje takto: "Obyvatelia tu boli pred ASML a budú tu aj po ASML... keď budú všetky high-tech stroje recyklované... ako bol Philips pred nimi."
Keď ale šéf firmy vyhlásil, že ASML takto nedokáže dostať kvalifikovaných pracovníkov do Holandska a bude musieť v budúcnosti ďalej rásť mimo krajinu, zasiahol štát a problém sa podarilo vyriešiť. Malé firmy však nemajú váhu na to, aby mohli takto vydierať štát a výsledkom je odliv investícií a ich presmerovanie do zahraničia.
Krajiny z bývalého východného bloku tu mali výhodu. Divoký kapitalizmus, ktorý tu vládol a ešte stále do istej miery vládne, mal síce mnohé nevýhody, avšak to, že si príliš nelámal hlavu s reguláciami, alebo s miestnym odporom voči výstavbe, uľahčilo presun kapitálu zo západu na východ a prispelo tak v k prudkému rastu poľského hospodárstva.
Na záver ešte poznámka: Ľudia, ktorí počujú o hospodárskom raste Poľska často reagujú tak, že tam nedávno boli a cesty sú aj tam plné dier a nemocnice na tom nie sú o nič lepšie ako na Slovensku. Tu si treba uvedomiť, že vysoká HDP sa do rastu infraštruktúry, ako sú diaľnice, alebo zdravotníctvo premieta len postupne. Vybudovať infraštruktúru trvá desaťročia, infraštruktúra sa kumuluje takmer celé generácie a tak dôsledky dnešného poľského hospodárskeho rastu tu uvidíme až za pár desaťročí.
Zdroje:
https://www.noahpinion.blog/p/the-polandmalaysia-model
https://www.centreforpublicimpact.org/case-study/special-economic-zones-poland
https://www.siliconcontinent.com/p/housing-policy-is-innovation-policy
