Čiastočne je to spôsobené externými faktormi. Predovšetkým spomalením čínskej ekonomiky, kde hral úlohu kovid, prasknutie realitnej bubliny aj jednoduchý fakt, že Čína zbohatla a nie je už najlacnejšou destináciou. Investori sa tak presúvajú do lacnejších krajín ako je Vietnam a India.
V veľkej časti si však čínske vedenie problémy spôsobilo samo a to úplne zámerne.
Dôsledky kovidu boli podstatne horšie kvôli Xi Jinpingovej politike prísnych lockdownov, americkí investori zas zmizli kvôli napätým politickým vzťahom medzi týmito dvoma krajinami. Na domácej pôde zas Xi vyhlásil podnikateľom pod zámienkou boja proti korupcii vyslovenú vojnu. Šikanovanie sa stalo bežným javom. Roku 2020 Jack Ma, zakladateľ najväčšej čínskej IT spoločnosti jednoducho zmizol a vynoril sa až nasledujúci rok. Čo sa s ním v tom čase dialo nie je jasné.
Ale bez ohľadu na osudy jednotlivých vysokopostavených podnikateľov, problém sa zdá byť skôr systematický. Kruhy, zaoberajúce sa financovaním startupov, čo je činnosť vo svojej podstate vysoko riziková - dá sa očakávať že deväť z desiatich startupov rýchlo skrachuje - začali mať vysokú averziu k riziku a prenášať ho na v čoraz väčšej miere na samotných podnikateľov.
Mnohí zakladatelia firiem dostali financovanie len tak, že prisľúbili že akcie, ktoré predali investorom, odkúpia späť, ak sa nová firma nezačne obchodovať na burze, alebo sa nepredá. Tieto dohody sa však doteraz len málokedy vymáhali. V rastúcej čínskej ekonomike mali investori dosť ziskov na to, aby sa nemuseli zaoberať vymáhaním peňazí od skrachovaných firiem.
Lenže odkedy sa rast ekonomiky spomalil, celý kalkul sa zmenil. Ako hovorí jeden čínsky investor: "Celý investičný sektor sa zmenil na jedno dlhy vymáhajúce monštrum."
Investičné firmy prepustili investičných profesionálov a v niektorých prípadoch ich nahradili právnikmi alebo bývalými sudcami, ktorý presadzujú splácanie dlhov. V právnických firmách, ako sú DeHeng a Zhonglun W&D, sa tímy, ktoré predtým pracovali na IPO [vstup firmy na burzu] a predajoch, sa teraz sústredili na poradenstvo v oblasti kláuz o spätnom odkúpení akcií.
Situácia sa ďalej zhoršuje. Pri nových startupoch už nestačí podpísať dohodu o spätnom odkúpení akcií. Zakladateľ sa musí zaručiť svojim autom, alebo bytom. A všetko sa to čoraz prísnejšie vymáha:
Niektoré [investičné] firmy sa sťažujú na to, že nedokážu vystopovať zakladateľov, ktorí zatvorili svoje spoločnosti a odišli z Číny.
Alebo:
Žalobcovia môžu požiadať súdy, aby uvalili obmedzenia na podnikateľov, ktorých spoločnosti porušili svoje záväzky, čo im sťažuje cestovanie, alebo možnosť nájsť si v Číne novú prácu.
Znamená to kolaps Číny ako hospodárskej veľmoci? Nie. Ako hovorí Mario Draghi, neznamená to smrť, znamená to pomalú agóniu.
Draghi to samozrejme povedal o situácii firiem v Európe, ale Čína, zdá sa, už nastúpila na rovnakú cestu. Za generáciu, alebo dve bude tam, kde je dnes Európa: Závislá na veľkých firmách zdedených z minulej éry a bez nových, ktoré by ich mohli nahradiť. V čínskom prípade to však zrejme bude ešte horšie. Pretože tam, kde je Európa ku svojim podnikateľom len neláskavá, tam ich Čína vyslovene kriminalizuje.
Celý článok stojí za prečítanie!
Zdroj: https://www.ft.com/content/1e9e7544-974c-4662-a901-d30c4ab56eb7
