Správa od Maria Draghiho o konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva je dôležitá preto, že nejde o žiadneho náhodného ekonóma, ale o bývalého šéfa Euópskej Centrálnej Banky, človeka, ktorý za krízy zachránil Euro a neskôr talianskeho premiéra. Správu si navyše vyžiadala samotná Európska Komisia. Je tu teda istá šanca, že správa neupadne okamžite do zabudnutia, ba dokonca, že sa na jej základe bude konať.
Ďalšou výhodou je, že Draghi si neberie servítky pre ústa a tak sa správa dá, na rozdiel od väčšiny eurodokumentov, dá normálne čítať.
Pre kontext si možno prečítať aj môj, možno trochu zdramatizovaný, pohľad na stav európskeho hospodárstva.
Zo správy:
Naprieč rôznymi metrikami sa medzi EÚ a USA otvorila veľká priepasť v HDP, spôsobená hlavne výrazným spomalením rastu produktivity v Európe. Európske domácnosti za to zaplatili nižšou životnou úrovňou. V prepočte na obyvateľa reálny disponibilný príjem vzrástol od roku 2000 v USA takmer dvakrát toľko ako v EÚ.
V prvom rade – a to je najdôležitejšie – sa musí Európa preorientovať a zamerať svoje kolektívne úsilie na preklenutie priepasti medzi USA a Čínou, najmä v oblasti moderných technológií. Európa uviazla v starej priemyselnej štruktúre. Je tu len málo nových firiem, ktoré vznikli so zámerom predefinovať existujúce priemyselné odvetvia, alebo sa stať novými motormi hospodárskeho rastu. V EÚ vlastne neexistuje žiadna spoločnosť s kapitalizáciou cez 100 miliárd EUR, ktorá by bola začala od nuly v posledných päťdesiatich rokoch. Pritom všetkých šesť amerických spoločností s cennou nad bilión EUR vzniklo práve v tomto časovom období. Tento nedostatok dynamiky je samonapĺňajúce sa proroctvo.“
[...]
Neexistuje tu dostatok akademických inštitúcií na špičkovej úrovni, a prechod od inovácií k ich komerčnému využitiu je slabý. [...] Hoci sa EÚ môže pochváliť v priemere silným univerzitným systémom, na jeho vrchole nie je dostatok univerzít a výskumných inštitúcií. Použijúc počet publikácií v špičkových vedeckých vedeckých časopisoch ako orientačné číslo, EÚ má len tri výskumné inštitúcie, ktoré sa zaradili medzi 50 najlepších na svete, zatiaľ čo USA ich má 21 a Čína 15.“
[...]
Regulačné bariéry pre rast sú obzvlášť výrazné v technologickom sektore, najmä čo sa týka mladých firiem. Tieto bariéry obmedzujú rast niekoľkými spôsobmi. Po prvé, zložité a nákladné procedúry v roztrieštených systémoch členských štátov odrádzajú inovátorov od získavania patentov (IPR), čo bráni mladým firmám pri preniknutí na Spoločný Trh. Po druhé, prístup regulátorov z EÚ k technologickým spoločnostiam bráni inováciám: EÚ má v súčasnosti vo všetkých členských štátoch okolo 100 zákonov zameraných na technológie a viac ako 270 regulačných orgánov v oblasti digitálnych sietí. Mnohé európske zákony má preventívny charakter a diktuje konkrétne obchodne praktiky ex ante so zámerom odvrátiť potenciálne riziká ex post. Napríklad zákon o umelej inteligencii ukladá dodatočné regulačné požiadavky na všeobecné modely umelej inteligencie, ktoré prekračujú vopred určený prah výpočtového výkonu – prah, ktorý už najnovšie modely prekračujú. Po tretie, rôznorodé požiadavky, množstvo regulačných agentúr a „pozlacovanie“ právnych predpisov EÚ orgánmi členských štátov odrádza digitálne spoločnosti od podnikania v celej EÚ prostredníctvom dcérskych spoločností. Po štvrté, obmedzenia ohľadom ukladania a spracovania údajov znamenajú že dodržiavanie predpisov ústi do vysokých nákladov a bráni vytváraniu veľkých integrovaných korpusov pre trénovanie modelov UI. Táto fragmentácia znevýhodňuje spoločnosti v EÚ v porovnaní s tými v USA, ktoré sa pri vytváraní rozsiahlych korpusov spoliehajú na súkromný sektor, a Čínou, ktorá môže využiť na agregáciu údajov svoje centralizované inštitúcie. Tento problém je znásobený antimonopolnou reguláciou EÚ, ktorá môže brzdiť spoluprácu medzi odvetviami. A napokon, nezosúladené pravidlá členských štátov ohľadom verejného obstarávania spôsobujú poskytovateľom cloudových riešení vysoké náklady. Výsledných účinkom tohoto bremena regulácií je, že len tie väčšie spoločnosti – ktoré často ani nemajú sídlo v EÚ – disponujú finančnou kapacitou a majú motiváciu znášať náklady potrebné na dodržiavanie predpisov. Mladé inovatívne technologické spoločnosti sa tak môžu rozhodnúť, že v EÚ nebudú pôsobiť vôbec.
Vynechal som časti, kde Draghi hovorí o potrebných investíciách (ročne 800 miliárd EUR), pretože si vôbec nie som istý, že EÚ, vzhľadom na to, ako pristupovala k hospodárskemu rastu a technologickým inováciám v minulosti, by bola tieto peniaze využiť tak, aby priniesli aj nejaký osoh.
Zaujímavé časti sú však o regulácii, kde Draghi robí dve dôležité a pravdivé pozorovania:
Regulácie sa líšia od štátu ku štátu. Rešpektovať veľké množstvo regulácií je nákladné, takže sa nové firmy môžu rozhodnúť zostať len na domácom trhu a vôbec nevyužiť najväčšiu svetovú ekonomickú zónu, ktorou je EÚ. Alebo naopak rezignovať na Európu a presťahovať sa do Ameriky.
Na úrovni EÚ existuje príliš veľa regulácií (pravidlo o používaní cookies, ktorým Európa lezie na nervy nielen vlastným občanom, ale aj celému svetu; čo je však dôležitejšie, regulácie, ktoré idú viac do hĺbky, ako je GDPR a regulácia umelej inteligencie), ktoré môžu opäť znamenať, že sa mladá, nádejná firma radšej presunie do USA, ako by mala znášať zodpovedajúce náklady.
Takže hoci Draghiho správa je ako závan čerstvého vzduchu, najväčšou hrozbou tu je, že sa jej odporúčania budú realizovať selektívne. Osobne očakávam silný tlak na dodatočné investície (zmienených 800 miliárd - veď kto by si nechcel peniaze požičať dnes a prenechať ich splácanie na budúcnosť?) ako aj pokus o unifikáciu regulačného systému medzi členskými krajinami (čo by bola dobrá vec, ale členské krajiny sa budú brániť) pretože to znamená prenesenie ďalšej moci na európske inštitúcie. Naopak, očakávam silný protitlak, čo sa týka orezania európskych regulačných inštitúcií (nikto nechce prísť o moc, ani o miesto).
Ideálnym výsledkom by bolo, keby sa členské štáty dokázali zorganizovať a podmienili unifikáciu regulácie na európskej úrovni, prípadne presun takýchto kompetencií na EÚ, silným orezaním regulačných kompetencií EÚ v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre hospodársky rast. Či sa od členských štátov dá očakávať natoľko rozumné správanie (spomeňme si ako v prítomnej chvíli vyzerá vnútorná politika v Nemecku, alebo vo Francúzsku), je však niečo, na čo si musíme počkať.
Celá správa sa dá prečítať tu: https://commission.europa.eu/document/download/97e481fd-2dc3-412d-be4c-f152a8232961_en
Analýza od portálu Politico: https://www.politico.eu/article/mario-draghi-report-says-eu-must-spend-twice-as-much-after-wwii/
PS: Máte firmu na Slovensku? Ak áno, bolo by zaujímavé počuť, aké sú vaše skúsenosti. Sedíte len na Slovensku, alebo expandujete do EÚ (Rakúsko, Čechy, Maďarsko)? A ak nie, kde je problém? Ide hlavne o jazykovú bariéru? Alebo sú proste náklady s vedením administratívy pre nadnárodnú firmu natoľko vysoké, že sa to neoplatí?
