Včera médiá priniesli túto správu:
V [ruskom] meste Orjol privolala dôchodkyňa políciu, keď zistila, že ponožky, ktoré uplietla pre vojakov, predávajú na miestnom trhu. Ženu to tak rozrušilo, že ju so srdcovými problémami museli previezť do nemocnice.
Iné zdroje zas hovoria o tom ako ruskí dobrovoľníci zásobujú chronicky podvybavených vojakov na ukrajinskom fronte dronmi. Dobrovoľníci kúpia dron na Avite (ruská obdoba eBay) a odvezú ho na front. Dobrovoľníka samozrejme priamo na bojovú líniu nepustia. Drony musí odovzdať dôstojníkovi v tyle, ktorí ich zas promptne predá na Avite. Ponúkané drony potom kúpia iní dobrovoľníci, privezú ich na front a cyklus sa opakuje.
Nie je jasné, aký závažný vplyv má tento konkrétny odtieň korupcie vplyv na dianie na fronte, poskytuje však pekný príklad o neobmedzenom charaktere korupcie.
Existuje istá intuitívna predstava, že korupcia je ako piesok v motore, že je to jav, ktorý spôsobuje trenie, menej efektívnu realizáciu ľubovoľného podujatia. Že ak máme projekt diaľnice za sto miliónov, že korupcia z toho zožerie svojich desať percent a zvyšok peňazí ide na stavbu diaľnice. Inak povedané, že objem korupcie je obmedzený cenou veci, o ktorú ide, teda že v našom prípade sa teda nedá zdefraudovať viac ako sto miliónov.
Ako však ukazuje príklad s dronmi, horeuvedené nie je nevyhnutne pravda. Čisto teoreticky by bolo možné rotovať jediný dron za pár tisíc dolárov medzi zázemím a frontom dostatočnou rýchlosťou na to, aby to vysalo absolútne všetky peniaze, ktoré je občianska spoločnosť v celom veľkom Rusku ochotná do vybavenia vojakov na fronte investovať.
Toto majme to na mysli vždy, keď nás prepadne pokušenie zľahčovať dôsledky korupcie na Slovensku.
