V 80. rokoch minulého storočia Japonsko zažilo dezinformačnú krízu. [...] Všetky druhy ľudí – muži a ženy, mladí aj starí, zrazu bez stopy zmizli. [...] Najrozšírenejší, škodlivý a nebezpečný názor bol, že za to môže Severná Kórea. Existovali ľudia, čo tvrdili, že videli severokórejské komandá číhať na plážach, chytať náhodných okoloidúcich a nakladať ich do ponoriek čakajúcich neďaleko pobrežia. Očividné šialenstvo. [...] Japonské médiá, vláda a akademici vynaložili v 80. a 90. rokoch veľa úsilia na vyvrátenie tejto nebezpečnej dezinformácie, vďaka čomu vyzerali naozaj hlúpo, keď sa Kim Čong-Il v roku 2002 oficiálne ospravedlnil za únosy a nariadil preživším zajatcom, aby sa vrátili do Japonska.
Ani wikipédia neprináša žiadne vysvetlenie toho, na čo bola táto akcia vlastne dobrá. Severná Kórea je skrátka divná.
Andrei Lankov, autor knihy "Skutočná Severná Kórea: Život a politika v zlyhanej stalinistickej utópii" však v Severnej Kórei žil, hovorí plynne po kórejsky a v knihe prináša pohľad na spoločnosť, ktorá je síce extrémne zvláštna, ale nie nepochopiteľná.
Kniha pojednáva hlavne o histórii a ekonomickom systéme krajiny. Tu je napríklad drobnička z čias tesne po rozdelení Kórei na dva štáty:
V prvých rokoch existencie oboch Kóreí bola demarkačná línia medzi nimi len veľmi slabo strážená. To viedlo k rozsiahlemu demografickému triedeniu, podobnému, aké nastalo po rozdelením Indie, ale oveľa dôkladnejšiemu. Mnohí z najidealistickejších a najvzdelanejších Juhokórejčanov [...] zamierili na sever, aby tam vybudovali robotnícky raj. To ešte viac zvýšilo ľudský kapitál Severnej Kórey. Naopak, prúd bývalých veľkofarmárov, podnikateľov a kresťanských aktivistov utekal na juh. Takže na rozdiel od mnohých východoeurópskych krajín sa opozícia hromadne vysťahovala, čo viedlo k oveľa homogénnejšej spoločnosti a režimu.
Kým aj my sme za socializmu mali triedenie ľudí podľa toho, či "pochádzajú z robotníckej triedy", kastový systém v Severnej Kórei je oveľa dôkladnejší:
Songbyun sa dedí po otcovskej línii. Ak máte „dobrý songbyun“, váš život je do značnej miery určený už v deň, keď ste sa narodili – budete mať dobré vzdelanie, dobré pracovné úlohy a dodatočné prídely. Ak máte „zlý songbyun“ ste opovrhovaným otrokom. Váš život bude drina a neustále ponižovanie. Budete žiť aj zomriete s vedomím, že rovnako budú trpieť aj vaše deti. Čo určuje, či máte dobrý alebo zlý songbyun? Z najväčšej miery to, čo robili vaši predkovia z mužskej línie v roku 1945. Existuje len veľmi málo spôsobov, ako zmeniť songbyun, či už jedným smerom, alebo druhým. Avšak jeden z mála spôsobov je byť nelojálny voči štátu. Takže ak je Severokórejčan v pokušení byť v opozícii, musí počítať s tým, že nielenže bude pravdepodobne odsúdený na mučenie a popravu, ale že jeho potomkovia budú degradovaní na úroveň ľudského dobytka. Nielen jeho deti a vnúčatá. Všetci jeho potomkovia. A navždy.
A ak boli u nás v päťdesiatych rokoch trestom za disent uránové bane v Jáchymove, v Severnej Kórei do gulagu pôjdete nielen vy, ale aj celá vaša rodina:
V osemdesiatych rokoch minulého storočia komunistická juhokórejská vysokoškoláčka menom Im Su-Gyong utiekla na sever, predniesla tam veľa prejavov a potom sa verejne vrátila cez demilitarizovanú zónu, kde ju juhokórejské úrady okamžite zatkli a uväznili. Sever urobil z jej mučeníctva veľkú vec. Odvysielal rozhovory, ktoré juokórejská televízia urobila s jej uplakanou rodinou. To bola obrovská chyba. Rozhovory síce elektrizovali krajinu, ale nečakaným smerom. Ľudia tu videli politického zločinca, odsúdeného a uväzneného, lenže jeho rodina bola nielen slobodná, ale aj poskytovala rozhovory pre tlač. Obrovské množstvo ľudí na Severe si zrazu uvedomilo, že Južná Kórea funguje úplne iným spôsobom, než aký poznali (a úplne inak, ako im bolo povedané) a úradom trvalo desaťročia represií, kým spracovali následky.
Ekonomika je spravovaná tak zle, že všetci by jednoducho zomreli od hladu, lenže:
Dobrým príkladom sú farmy. Takmer všetky potraviny sa teraz pestujú načierno, bez povolenia, uprostred noci. Potom ich predávajú súkromní predajcovia. Skutočne idiotský aspekt celej veci je však v tom, že obrovské, centralizované štátne družstvá stále existujú, zaberajú všetku dobrú pôdu, nič neprodukujú, sú plne obsadené poľnohospodárskymi otrokmi, ktorí sa celý deň tvária, že pracujú a potom sa v noci vykradnú pestovať potraviny na predaj na svojich súkromných pozemkoch. Ale tieto súkromné pozemky, ktoré produkujú všetky potraviny, sa samozrejme nachádzajú na tej najhoršej a najmenej úrodnej pôde, pôde, ktorú štát oficiálne odpísal.
Podobne to funguje v priemysle:
Mužom prideľuje prácu štát. Mnohé z týchto pracovných miest sú práca v továrňach. Problém je však v tom, že továrne už v skutočnosti neexistujú a všetky stroje v nich boli predané do šrotu. Lenže mužom boli pridelené pracovné miesta a tie sú v továrňach. Takže sedia v rozpadajúcich sa, prázdnych škrupinách tovární, ktoré nefungujú už desaťročia, a to im zaberá veľa času. Ale ženy, ach, dobrá Severokórejka je matka a žena v domácnosti, čo znamená, že nemá falošnú prácu vo falošnej továrni, čo zas znamená, že môže robiť skutočnú prácu v tajnej dielni vo svojom dome, vyrábať ilegálny tovar, alebo s ním obchodovať na čiernom trhu.
Celá severokórejská ekonomika bola takto vlastne potajme sprivatizovaná:
Odhaduje sa, že približne 80 percent všetkého tovaru a služieb v Severnej Kórei sa poskytuje potajne na čiernom trhu. [...] V Severnej Kórei teraz existujú veľké (tajné) dopravné spoločnosti a udržiavajú neoficiálne cesty tvoriace neoficiálnu dopravnú sieť. Nákladné autá a autobusy sa pašujú zo zahraničia, potom sa „darujú“ rôznym vládnym agentúram, od ktorých si ich potom výmenou za úplatky prenajímajú späť.
Na záver ešte obligátna fotografia Kórei v noci, ktorá názorne ukazuje, čo dokáže dva rozdielne politické systémy urobiť s národom, ktorý je inak kultúrne, jazykovo aj geneticky úplne homogénny.
Zaujímavé od prvej po poslednú stránku. Odporúčam!
Kniha: The Real North Korea: Life and Politics in the Failed Stalinist Utopia (Oxford University Press)
A jej recenzia: https://www.thepsmiths.com/p/review-the-real-north-korea-by-andrei
