Jan Matvejev je jeden z chytrých, po rusky píšucich analytikov vojny na Ukrajine. V tomto twitterovom vlákne neprezentuje bežné vysvetlenie vojenskej akcie v Charkovskej oblasti (Ukrajinci odlákali ruskú armádu ku Chersonu, zavreli tam za ňou dvere a zaútočili na slabo bránenom severnom krídle) ale snaží sa pochopiť systémové problémy v ruskej armáde, ktoré viedli k tomuto vojenskému výsledku. Tu je predklad.
---
Prečo bola ruská armáda porazená a utiekla z Charkovskej oblasti? Za všetko môžu nielen lokálne chyby a vynikajúci útok Ukrajinskej Armády, ale aj zásadné problémy ruských vojsk na Ukrajine.
1/ V posledných dňoch sa zdalo, že sa deje niečo fantastické. Ak si však spomenieme na všetko, čo o tom analytici popísali, vrátane toho, o čom sme hovorili my, je zrejmé, že porážka pri Izjume je logickým vývojom udalostí.
2/ Navyše môžeme v blízkej budúcnosti s dôverou očakávať opakovanie takejto ofenzívy. Na konci tohto twitterového vlákna vysvetlím prečo je to tak a zároveň v krátkosti rozoberiem počínanie Ukrajinských Ozbrojených Síl, pretože za úspešnú ofenzívu nie sú zodpovední len porazení, ale i víťazi!
3/ Všetko, čo sa stalo v Charkovskej oblasti, je výsledkom hrubých chýb a nevyriešených problémov v ruskej armáde:
Neexistencia jednotného velenia
Zlyhanie zásobovania
Žiadne dopĺňanie síl
Nízka kvalifikácia v armáde
Taktické chyby
Poďme sa na pozrieť na každý z týchto bodov bližšie.
4/ Na začiatok však chcem prestať nazývať Ruskou Armádou to, čo vtrhlo na Ukrajinu a doteraz pokračuje v boji na strane Putina. To nie je armáda Ruskej federácie, je to nejaké vojenské zoskupenie, v ktorom armáda v žiadnom prípade nevelí všade a vždy. Týmto začneme.
5/ Neexistencia jednotného velenia. Počas troch letných mesiacov sa definitívne ukázalo, že súčasťou ruského zoskupenia je niekoľko vojenských formácií, ktoré nielenže nemajú spoločné velenie, ale často sú navzájom znepriatelené.
6/ Tu je ich zoznam:
Pravidelná armáda Ruskej federácie
Milície DNR
Milície LNR
Žoldnierska spoločnosť Wagner
Národná Garda + "Kadyrovci"
Skutočná armáda Dária III bojujúca proti Alexandrovi Veľkému. Hovoria rôznymi jazykmi - nedokážu pochopiť a akceptovať vzájomné ciele a hodnoty.
7/ Problémy sú aj s miestnymi úradmi – propaganda pravidelne zverejňuje sťažnosti, že či už bezpilotné lietadlá, termokamery či iné vybavenie, ktoré dobrovoľníci kúpili pre armádu, nesmú prekročiť hranice.
8/ Žoldnierska spoločnosť Wagner je tou najprivilegovanejšou formáciou. Údajne sú podriadení len centru a na výkon svojich úloh môžu využívať milície LNR/DNR a armádu. Majú dokonca svoje vlastné letectvo, prevedené z leteckých síl [Ruskej Armády] (Su-25 si nekúpiš v armádnom obchode) a svoj vlastný výber cieľov.
9/ Prigožin [majiteľ skupiny Wagner] sa cíti ako samostatný veliteľ a dokonca frontman tejto vojny - prebral tento titul od Kadyrova, ktorý sa tak prezentoval až do dobytia Mariupolu. Prigožin a jeho žoldnierska spoločnosť si môžu robiť čo chcú - dokonca voľne verbovať vo väzniciach. (link)
10/ 3-5 tisíc Wagnerovcov sa nepodriaďuje armádnej štruktúre a bojuje samostatne. Spoločnosť Wagner je zároveň najprofesionálnejšou súčasťou celého ruského zoskupenia na Ukrajine. Boli to oni, ktorí v posledných mesiacoch dosiahli aspoň niečo - dobyli Uglegorskú tepelnú elektráreň a Kodemu.
11/ Jednotky teroristických DNR a LNR majú najmenej práv. Posielajú ich kamkoľvek. Časť týchto milícií napríklad bráni Chersonský front. Bolo nemálo prípadov, keď LNR-ovci nahrali videá so sťažnosťami, že ich poslali bojovať za DNR. A to že nie je ich územie.
12/ Milície “LDNR” majú najhoršie vybavenie. Sú to doslova otrhanci, ktorí sú nútení zbierať od dobrovoľníkov prilby, nepriestrelné vesty, ponožky a pod. Navyše sú najmenej motivovaní. Pretože väčšina z nich sú násilne zohnaní obyvatelia okupovaných území.
13/ Ruská armáda nebojuje oveľa lepšie ako milície LDNR, ale aspoň má adekvátnu ťažkú techniku. Po stratách zo začiatku vojny sa mi však zdá, že z ruskej armáde na Ukrajine zostalo už len málo výsadkárov, námornej pechoty + delostrelectva a letectva.
14/ Existuje kopa otázok o ich profesionalite, to však bude samostatný bod. Ale vidíme, že keď sa hovorí o armáda, tak najčastejšie bojujú akési výsadkársko-útočné oddiely. No hlavná vec, ktorú robia bežné jednotky je ostreľovanie.
15/ Najzáhadnejším účastníkom konfliktu je Národná Garda. Patria k nim aj Kadyrovci, ktorí sa podľa Ramzanovho vyjadrenia čoskoro opäť vrátia na pole boja. Traste sa
, kríky, tentokrát ste definitívne skončili!
16/ Národná garda nie je určená na vedenie vojny. Nemajú tanky ani bojové vozidlá pechoty, len obrnené vozidlá ako Tigre a Tajfúny, ktoré dokáže zničiť takmer čokoľvek. Ale zároveň, súdiac podľa Zolotovovej správy Putinovi, Národná Garda nechráni len tyl, ale skutočne bojuje.
17/ Navyše, opäť súdiac podľa zmienenej správy ako aj podľa Kadyrova s jeho Národnou Gardou z Čečenska, bezpečnostné sily nie sú súčasťou armády a konajú tak, ako chcú. Samozrejme, v určitých medziach, ale predsa. A na porážke pri Balakliji zohrala rozhodujúcu úlohu Národná Garda.
18/ Poďme si to zhrnúť. Ruská armáda na Ukrajine nie je jednotný mechanizmus, ale niekoľko skupín, ktoré majú vlastných veliteľov, riadiaci systém a vlastnú štruktúru. Niektorí majú ťažké zbrane. Iní nie. Tretí majú len dopravu a štvrtí sa ako bezdomovci potĺkajú bez ponožiek okolo ohnísk.
19/ Pre niekoho je táto vojna prácou pre peniaze a potešenie (žoldnieri), pre iného za vynútená povinnosť (LDNR). Ďalší vôbec nechápu, čo tu robia (armáda) a Národná garda môže byť dobre motivovaná, ale sama osebe nie je príliš bojaschopná.
20/ Je preto ťažké očakávať dobrú spoluprácu medzi týmito skupinami. Vari bude Prigožin pracovať na príkaz nejakého generála? On sa zodpovedá osobne Putinovi, kto je preňho nejaký generál? Alebo OMON [špeciálne policajné jednotky] sa zodpovedajú Zolotovovi. Ich straty sa ani nezapočítavajú do armádnych strát.
21/ Z tohto pramenia zlyhania v komunikácii, pomalá odozva (kým sa nedosiahne dohoda na najvyšších miestach) a nedostatok univerzálnosti. Ako pošlete Národnú Gardu na nepriateľské tanky? A pôjde žoldnieri zo spoločnosti Wagner zomrieť pre čatu z DNR? Nejednotná armáda je vždy veľký problém.
22/ Zlyhanie zásobovania. O nedostatočnom zásobovaní ruskej armády ako celku sa už hovorilo veľakrát, no v konkrétnej oblasti ukrajinskej ofenzívy bola situácia obzvlášť zlá.
23/ Je to viditeľné pri prostom pohľade na mapu. Rieka Oskol bráni preprave nákladu – sú tam len tri priechody. A železnica ide len do Kupjanska. Zároveň boli cesty do Izjumu a Balaklije bez problémov uzavreté ukrajinským delostrelectvom (modré šípky).
24/ Zaujímavý detail. Na videu z ukoristených skladov v Balakliji vidíme veľa vysoko explozívnych protitankových nábojov. Tankové súboje sú však mimoriadne zriedkavé. Väčšinu techniky zničia húfnice, alebo protitankové strely. Tieto hromady nábojov sú odpadky, ktoré sem priviezli namiesto dôležitých pozemných mín.
25/ Netreba zabúdať, že v posledných mesiacoch ozbrojené sily Ukrajiny aktívne ničili muníciu aj spolu so skladmi. Nezáleží na tom, že v iných oblastiach sa to stávalo častejšie. Ak sa celkové množstvo munície zmenšilo, odviezli ju na aktívne časti frontu. A tu sa dva mesiace nič nedialo. Načo privážať?
26/ V dôsledku toho všetkého sa počas útoku Ukrajinských Ozbrojených Síl zostala armáda v oblasti s holým zadkom. Munícia a palivo však nie sú všetko. Zásobovanie, to je aj rýchla doprava podporných jednotiek. Ale my si pamätáme, že akýkoľvek presun síl v réžii ruskej armády, to znamená minimálne týždeň.
27/ Oficiálne zdroje začali aktívne hovoriť o presune podpory až v deň dobytia Balaklije, ale vtedy už bolo zachraňovať front neskoro. Prekvapujúco, ani niekoľko mesiacov nepomohlo ruskej armáde zorganizovať rozumnú logistiku na už okupovaných územiach.
28/ Pýtate sa: "Ale ak tak rýchlo utiekli, nie je to príklad perfektne fungujúcej logistiky?" A ja odpovedám - pravdepodobne utekali veľmi malé skupinky, ktoré navyše nechali na mieste všetku techniku. A prečo boli oddiely malé, to ešte podrobíme analýze.
29/ Žiadne dopĺňanie síl. Ruská armáda bojuje zle, lebo na to... nemá ľudí. Po šiestich mesiacoch vojny Putin a Šojgu stále nemajú primeraný spôsob, ako nahrádzať straty. Značné straty. (Áno, tento mém je dnes všade, ale aj tak je krásny!)
30/ Celé leto analytici písali, že ruská armáda má problémy s náborom dobrovoľníkov. Najmä početné "regionálne" prápory sú naverbované len na 30–50 percent potrebného stavu.
31/ Tu je čerstvé video z väzenia, kde Prigožin volá väzňov do boja. Motiváciu má pre nich jednoduchú – buď zomriete, alebo o šesť mesiacov pôjdete na slobodu. Pre tých, ktorým zostáva ešte 10-20 rokov v ruskom väzení je to celkom zaujímavá možnosť. Takto sa ale darí dopĺňať sily iba v žoldnierskej spoločnosti Wagner.
32/ Kanonenfutter pre armádu sa hľadá v štátnych ústavoch a nemocniciach, presviedčajú bezdomovcov a štátnych zamestnancov. Existuje však veľa dôkazov, že tento nábor sa príliš nedarí. Zatiaľ čo propaganda kričí o "ľudovej vojne" a bitke Ruska proti celému svetu, na vojenských registračných a náborových úradoch akosi nevidieť rady.
33/ Pretože vojnu v skutočnosti nikto nepotrebuje. A nikto nechce naozaj zomrieť za Putina a dokonca ani za kopu rubľov. Kremeľ úplne zlyhal v úlohe "predať" vojnu ľuďom. Pretože ako obvykle nemali žiadny zmysluplný plán.
34/ Veď len ako príklad, od samého začiatku volali vojnu "špeciálnou vojenskou operáciou“ – "No, to tam niekde víťazia profesionálni nad teroristami, všetko je ľahké a jednoduché“. Putin prišiel so svojimi vyhláseniami: "Branci tam nie sú, sú tam len profesionáli.“
35/ Propaganda opakovala, aké je všetko úžasné a ako všade víťazia. A potom to zrazu nebolo úžasné a začali ustupovať. Dokonca aj Putinovi priaznivci sa čudovali: "Čo sa to do pekla deje?". A Kremeľ nemal poriadnu odpoveď, ani žiaden plán.
36/ Horí sklad - propaganda tvrdí, že bolo zostrelených 1000 Bayraktarov. Bombardujú Belgorod - propaganda tretí krát za týždeň hovorí o treťom dobytí dediny Pesky. Výbuchy na Kryme sú spôsobené "šošovkovým efektom“ a samovznietením projektilov. Ozbrojené sily Ukrajiny postupujú - Konašenkov hovorí o "predislokácii".
37/ Mnohí priaznivci vojny sú rozhorčení, že sa ich pokúšajú klamať. Hovoria, že je to neúcta k vojakom, ktorí naozaj zomierajú na fronte. Celková autorita úradov z vojenského hľadiska prudko klesla. Mimochodom, preto tie reči o rezignácii Šojgua.
38/ A teraz, keď ruská armáda trpí jednu porážku za druhou, začala propaganda vykrikovať o "ľudovej vojne“ a o tom, ako by sa mali všetci spojiť. Ale nikto už naozaj nechce bojovať. Nedokázali správne a včas "predať" vojnu tým, ktorí boli ochotní ju kúpiť.
39/ Taký potenciálny dobrovoľník sedí a rozmýšľa:
Bojovať nevedia a ešte klamú
Klamstvami urážajú vojakov
Keď bolo dobre, nevolali, zavolajú, až keď je zle
Nič pre mňa neznamenajú a ja by som mal za nich zomrieť.
A mobilizáciu stále ešte nevyhlásili
40/ Preto je dobrovoľníkov málo. Nie preto, že by bolo málo takých, ktorí by chceli bojovať, ale preto, že celá táto vojna pre nich vyzerá príliš ako avantúra, až príliš smrdí. Smrdí hlavne mŕtvolami a klamstvami. Internet napriek všetkému pomáha sprostredkovať ľuďom skutočný stav vecí.
41/ To všetko nás vedie k logickému záveru, ktorý už zaznel mnohokrát. Ruská armáda je nedostatočne vybavená. Bojuje v neúplných počtoch a je obzvlášť ťažké zaplniť aspoň niektoré zložité odbornosti. Napríklad vodičov tankov.
42/ Na papieri je však všetko v poriadku. Takto funguje tradičná ruská úradná korupcia. Je úplne možné, že ruské velenie si myslelo, že v Izjume a Balakliji sú rozmiestnené plne vybavené jednotky a preto sa niet čoho báť. (link)
43/ Nízka kvalifikácia v armáde. Tento problém vyplýva z tých, ktoré som opísal vyššie. A opäť tu nie je pre nikoho tajomstvom, že ruská armáda nie je obzvlášť bojaschopná. Ale na tomto mieste by som chcel upozorniť na detaily.
44/ Pravidelná armáda Ruskej federácie stráca veľa dôstojníkov. Mediazóna a BBC dokázali len podľa otvorených údajov a analýz hrobov nájsť skoro tisíc dôstojníkov. A hneď 750 z nich sú nižší dôstojníci, poručíci, kapitáni. Všetci, ktorí pracujú "na zemi", velia priamo v boji. (link)
45/ Dôstojníci, ktorí boli v jednotkách ešte pred inváziou sú kvalifikovanejší ako tí, ktorí tam boli privedení, aby ich nahradili. Ak vôbec niekoho dodali, možno ich jednoducho povýšili na seržantov. Ruskí mladší velitelia vo všeobecnosti nemajú silnú vôľu - to je dôsledok sovietskeho systému. Ale teraz sú ešte navyše neprofesionálni.
46/ To isté platí aj pre radových vojakov. Väzni v žoldnierskej spoločnosti Wagner bojujú po dvoch týždňoch výcviku. Áno, majú aj profesionálove, ale nie je ich veľa. Približne rovnako dlho – 10 dní až mesiaca – trvá výcvik dobrovoľníkov pre bežnú armádu. Zdá sa, že ľudia mobilizovaní v LDNR nedostávajú výcvik vôbec.
47/ Národná Garda, ako som už povedal, nie je určená na bežný boj, čo znamená, že ich výcvik nie je a priori vhodný na vojnu, ani aj keď je sebelepší. OMON a SOBR môžu vykonávať lokálne úlohy, ako je čistenie územia. Ale udržať frontovú líniu - to nie.
48/ Ale profesionalitu armády nikdy netvoria len schopnosti vojakov. Závisí aj od zbraní používaných v boji. A zbrane v celom ruskom zoskupení sú mimoriadne slabé. Na potrebnej úrovni sú len ručné zbrane. A aj tam nie je dostatok doplnkov pre boj v noci - mieridlá, termokamery atď.
49/ To všetko zbierajú a objednávajú dobrovoľníci a posielajú to po pár kusoch na front. Rovnako malé prieskumné drony a ďalší inventár. A poďme sa bližšie pozrieť na drony. Samotná armáda poskytuje iba Orlany - primitívne prieskumné drony so vstavanou kamerou.
50/ Často ich zostreľujú a vo všeobecnosti je ich nedostatok – armáda so závisťou spomína, že Ukrajinci vybavili každú čatu dronom a ak oni majú na rotu jeden dron – tak to už môžu hovoriť o šťastí. To píšu "vojnoví korešpondenti". Nedostatok dronov = zlý prieskum. A Ruská federácia tiež nemá veľa očí vo vesmíre.
51/ Ďalšou možnosťou prieskumu je letectvo. Problém je však s vybavením. Ukázalo sa, že ruské lietadlá, dokonca aj nové, sú dosť slabé. Ukrajinci ich pravidelne zostreľujú. Počas [ukrajinskej] ofenzívy boli konkrétne zničené Su-34 a Su-25.
52/ A tu napríklad Su-25 spadol sám od seba. No a čo? Už bol asi starý.
53/ Ruské letecké sily sa boja letieť ďaleko na ukrajinské územie. Pretože zničená ukrajinská protivzdušná obrana opakovane vstáva z mŕtvych a v tú najnevhodnejšiu chvíľu a vypúšťa protilietadlové rakety. Preto sa nemožno spoliehať ani na letecký prieskum.
54/ Ukazuje sa teda, že prípravu Ozbrojených Síl Ukrajiny na útok mohla ruská armáda kôli slabej spravodajskej službe úplne banálnym spôsobom neodhaliť. Ruská armáda nebola pripravená na vojnu dronov. Nemajú žiadne drony, žiadnych operátorov.
55/ No dobre, a čo ostatná technika? Majú tanky, bojové vozidlá pechoty, všetky druhy TOS a delostrelectvo. Hej, ale ich kvalita tiež vyvoláva otázky. Šesť mesiacov ruská armáda prichádzala o novú techniku a nahrádzala ju starou. Hlavne tankami, ktoré vytiahli zo skladov. Tu je napríklad nová trofej Ozbrojených Síl Ukrajiny - tank T-62!
56/ Mnohí písali, no a čo, tak tam ten tank bude stáť a strieľať, nezáleží príliš na tom, či je nový alebo starý. Dovoľte mi vysvetliť, prečo by to mohlo mať rozhodujúci vplyv na bojovú efektívnosť Putinových jednotiek.
57/ Zo záberov z oslobodeného Izjumu sme videli, že sa tam nachádzala technika 4. tankovej divízie – Kantemirovskej, ktorá je súčasťou 1. tankovej armády. A pamätáme si, že táto armáda utrpela v marci pri Sumoch značné straty.
58/ Na obnovenie bojovej pripravenosti divízie boli potrební nielen vojaci, ale aj technika. Odkiaľ ich vziať? Zo skladov. Tanky zo skladu, zlej kvality, zastarané. Nie je známe, čo je s motorovými zdrojmi, možno nie všetky diely budú vhodné. To znamená, že takéto tanky a samohybné delá sa budú častejšie kaziť.
59/ Predstavte si povedzme, že máte isté percento porúch – 10 %. Jeden tank z desiatich sa pokazí – zoskupenie sa môže hýbať ďalej. Ale čo ak sa pokazia tri? Účinnosť boja prudko klesá, treba myslieť na opravy a zastaviť sa. A to ani nie je v boji - ale proste na pochode. Pozrime sa, čo sme našli v Izyume:
60/ Kopa pokazeného vybavenia. A väčšina z neho sa vyslovene rozpadlo, je to zreteľne badateľné. Tu tanku evidentne "remontovali" motor. Podmienky sú samozrejme vyslovene kutilské.
61/ Z toho všetkého robím tento záver. Po opustení plánu útočiť z Izjumu tu zostali len jednotky s nízkym bojovým potenciálom - také, ktorých vybavenie bolo rozbité. V Izjume sa hromadili rozbité autá, možno sa ich chceli pokúsiť opraviť alebo odviezť na opravu.
put62/ Všetky bojaschopné jednotky boli presunuté na východný front. A jednotky v Izjume stratili tú najdôležitejšiu vec - pohyblivosť. Pretože velenie nepovažovalo tento smer za dôležitý pre vlastný útok a v útok Ozbrojených Síl Ukrajiny neverilo.
63/ Práve preto Putinove jednotky reagovali na ukrajinskú ofenzívu tak pomaly a preto tak rýchlo utiekli! Jednoducho nemali dosť ťažkej techniky, aby tratili čas jej premiestňovaním. Utekali na autách a pešo.
64/ Všetko, čo som napísal vyššie, je veľmi dôležité pre pochopenie môjho posledného bodu. Kde konečne budeme mať šípky! Budem robiť odkazy na predchádzajúce závery z tohto vlákna a uvidíte, ako to všetko zapadá do logického obrazu.
65/ Taktické chyby. Ruská vojenská skupina v Charkovskej oblasti bola vo veľmi nepohodlnej pozícii. Po prvé, roztiahla sa do polkruhu. Ovládala malý priestoru na severe, ale predĺžila frontovú líniu, ktorú bolo treba pokryť. Len časť línie išla pozdĺž vodnej nádrže.
66/ Na druhej strane nádrž aj rieka ešte rozrezali líniu na dve časti. Podľa správnosti mali vojaci opustiť severnú časť Charkovskej oblasti a vybudovať obranu len pozdĺž rieky Severskij Donec a ďalej po Balakliju. Preveliť voľné jednotky na túto líniu.
67/ Ozbrojené sily Ukrajiny prelomili obranu ruských jednotiek medzi Balaklijou a Volochovským Jarom. Hlavné akcie sa konali v oblasti Balaklija - Čkalovskoje - Kupjansk - Izjum. Zamyslíme sa nad tým podrobnejšie a začneme so zásobovaním. Na mape som červenou farbou označil kľúčové body obsadené ruskou armádou pred protiútokom.
68/ Cesty sú značené žltou farbou, modrou som nakreslil líniu rieky, ktorá z juhu odrezáva Balakliju. Ako vidíte, celé zásobovanie tejto oblasti závisí od troch prechodov a hlavný z nich je v Kupjansku. Toto mesto je kľúčové pre celý región, pretože do neho smeruje železnica a diaľnice z Ruska.
69/ Opäť sa pozrite na tú istú mapu, všimnite si, aká dôležitá je križovatka v rajóne Veselého - v úplnom strede. Prechádza cez neho komunikácia medzi Balaklijou a Izjumom ako aj zásobovanie týchto miest. Je tiež vidno, že zásobovanie Izjumu z Kupjanska sa deje po jedinej trase.
70/ Dalo sa očakávať, že ruská armáda sa bude brániť takto: Predsunuté jednotky obsadia Izjum, Balaklija a Čkalovskoje. Okrem toho posilnia Volochov Jar, Semjonovku a brehy rieky Severský Donec. Samostatné skupiny budú brániť Veselé, Kupjansk a dva prechody pri Senkove a Goročovatke.
71/ Okamžite je jasné, že výsledkom je tenká obranná línia. Nie je jasné, kde by sa dala postaviť druhá. Pravdopodobne treba myslieť na rezervy. Najlepšie by bolo mať ich v Ševčenkove a ešte niekde inde v strede, možno v oblasti obce Višnevaja + možno niečo v Morozovke. (ružovou)
72/ Na realizáciu takéhoto plánu by bolo potrebné silno zvýšiť hustotu vojsk na malom území. Jasne je vidieť, prečo tu Ukrajinci zaútočili. Ide o koridor medzi riekami (a bažinatými brehmi), po ktorom sa dá zájsť dovnútra. Ruská armáda si to mala všimnúť a zabezpečiť obranu!
73/ Tu sa vrátim k otázke zásobovania. Čím viac vojakov, tým ťažšie je ich zásobova5. Zlé komunikácie si však vyžadujú nasadenie ďalších vojakov. Začarovaný kruh, pasca, do ktorej sa armáda zahnala sama. A očividne, rozhodnutie, ktoré sa prijalo bolo nesprávne.
74/ Putinovi generáli rozhodli, že tento úsek frontu nie je veľmi dôležitý. Tvárou v tvár nedostatku vojakov a techniky (viď. vyššie o dopĺňaní) nechali na charkovskom fronte malé jednotky na jeho ochranu. A o rezervy sa vôbec nestarali. Prečo som si taký istý? Je to jednoduché.
75/ Ukrajinci prelomili front a asi dva dni bojovali na línii Balaklija-Volochov Jar-Ševčenkove. Najprv vtrhli do Verbovky (5. 9.), potom prelomili obranu (6. 9.) a až 7. septembra išiel prielom ďalej. Do 8. septembra už bolo o všetkom rozhodnuté.
76/ Bol čas reagovať, dokonca aj z Kupjanska do Volokhovského Jara bolo možné doručiť jednotky za 2-3 hodiny, je to len 60 kilometrov. Ak by bola záloha v Ševčenkove - potom by to trvalo pol hodinu - bolo by možné priamo reagovať na útok. Ale nič z toho nebolo urobené.
77/ Ukrajinci bez veľkého odporu prešli koridorom, nenechali sa rozptyľovať obliehaním Balaklije a ponáhľali sa smerom k Veselé a Kupjansk a potom k ďalším prechodom. Čím zobrali ruskej armáde v Izjume šancu na záchranu.
78/ Tu však vyvstáva logická otázka. Ešte na jar bola v Izyume umiestnená veľké ruské zoskupenie. Prečo odtiaľ nezačali silný protiútok? Veď aspoň na krátke súboje mali dostatok paliva aj munície. Týždeň by si mohli pobojovať aj bez zásobovanie, nie?
79/ A keďže k tomuto úderu nedošlo, natíska sa jednoduchý záver - v Izjume na začiatku septembra 2022 jednoducho nebolo žiadne veľké zoskupenie vojsk! Áno, nejaké samostatné jednotky tam zostali, ale zjavne to nestačilo na vedenie plnohodnotného boja.
80/ Charakter bojov bol z ruskej strany založený na faktoroch, ktoré som opísal v prvých štyroch bodoch. Oblasť bránila Národná Garda (SOBR, OMON) a pravidelná armáda. Navyše úplne idiotským spôsobom sa Národná Garda ocitla v prvej línii v Balakliji a Volochovskom Jare.
81/ Čo samozrejme okamžite viedlo k prielomu na tejto línii. Myslím, že to bolo takto. Každý, kto dokázal normálne bojovať, bol spod Izjuma odvelený a Národná Garda bola poverená strážením zabraných obcí. Potláčať miestnych obyvateľov, vyháňať partizánov. Miesto je to tiché, dlho sa tu nebojovalo.
82/ A dopadlo to naopak. Pretože ruská rozviedka nič nenašla. Ale nemohli normálne pokryť front, pretože tam nebolo dosť vojakov. A tí, čo tam boli sa ocitli bez techniky a dopĺňania, a bez veliteľov. Ešte ani spojenie sa nepodarilo nadviazať – tí istí OMONovci sa ocitli v obkľúčení a nikto im nepomohol.
83/ A urťite nešlo len o rezervy, ale aj o slabú komunikáciu medzi skupinami. Neexistovalo jednotné velenie, ani jeden generál, ktorý by držal v rukách celý front a všetky tamojšie jednotky. A tým jednotkám, ktoré boli na fronte, chýbalo funkčné vybavenie a bojová sila.
84/ Neskôr, keď sa front zrútil, ruské velenie sa zľaklo a narýchlo stiahlo jednotky z celej Charkovskej oblasti západne od rieky Oskol. To je logické rozhodnutie, ktoré pravdepodobne prijali hlavní velitelia, ako napríklad Šojgu. Na evakuáciu kolaborantov ale nezostal čas.
85/ Výsledkom bolo, že sa územie, o ktorého sa ruská armáda tak držala, vrátilo Ukrajine už o jediný týždeň. Ozbrojené Sily Ukrajiny výrazne skrátili front, čo je samozrejme výhodné pre Putinovu armádu. Nezabúdajme však na psychologický úder pre ruskú armádu. Zatiaľ nevieme, či sa bolo rozhodujúce, alebo len významné.
86/ Sľúbil som povedať pár slov o Ozbrojených Silách Ukrajiny. Po prvé, ukrajinská vojenská rozviedka odviedla skvelú prácu a podieľala sa na úspechu aspoň dvoma tretinami. Plánovanie bolo tiež vynikajúce. Našli vhodné miesto pre útok a samotná ofenzíva prebiehala striktne v súlade s hlavnou úlohou.
87/ Všetky prípravy sa podarilo skryť, a dokonca aj keď sa začal prielom, tak ruská armáda nepoznala jeho rozsah a počty vojsk. Samotné jednotky odviedli výbornú prácu, vrátane delostrelectva, ktoré sa presúvalo rýchlo za útočníkmi. Ukážkový príklad útočnej operácie.
88/ Nezabúdajme ani na motiváciu ukrajinských vojakov. Ruských vojakov motivujú peniaze alebo strach z trestu. Ukrajinských - túžba oslobodiť vlasť. Myslím si, že je zbytočné vysvetľovať, prečo to druhé vždy vyhrá nad prvým.
89/ Alebo tu je iný príklad. Keď ukazujú "ruských hrdinov“, oficiálne médiá im rozmazávajú tváre. tu Ukrajinci zverejňujú, ako sa učiteľ vrátil z frontu. Nielenže to hovorí o motivácii obrancov Ukrajiny. Takéto videá motivujú aj ostatných.
90/ Ale kde teraz zaútočí Ukrajina? Vidím dva variaty. Chersonská oblasť. Tu je situácia podobná ako v Izjume, je tu rieka a čiastočná izolácia ruských jednotiek. Druhá možnosť je cez Liman do Rubežného a Severodonecka. Viac podrobností v nasledujúcich vláknach.
