Začiatkom tohto roku sa švajčiarska obec Moutier v referende rozhodla, že opustí kantón Bern a pridá sa ku kantónu Jura.
Ide o posledný, malý krôčik v takmer dvestoročnom Jurskom zápase o nezávislosť.
Keď bola Jura na Viedenskom kongrese roku 1815 pripojená ku Bernu, stalo sa tak do veľkej miery ako kompenzácia za to, že Bern prišiel o poddanské územia, ktoré sa po novom stali kantónmi Aargau a Vaud. V katolíckej, frankofónnej Jure tak vznikol pocit, že sa vlastne stala novou poddanskou oblasťou nemecky hovoriaceho, protestantského Bernu.
Novodobý jurský separatizmus sa však datuje až od roku 1947, keď Bernský kantonálny parlament rozzúril obyvateľov Jury tým, že odmietol menovať za ministra výstavby jurského politika a to s odôvodnením, že dostatočne neovláda bernský dialekt.
V Jure zrazu vznikajú nové separatistické organizácie, konajú sa protesty, lietajú dlažobné kocky. Niekto vyhodí do vzduchu sochu neznámeho vojaka, iní okupujú Švajčiarske ambasády v zahraničí. Separatisti dokonca ukradnú "Unspunnenstein", kameň, ktorý sa v tradičných bernských športových hrách používa na hod do diaľky. Keď ho po rokoch vrátia, sú doňho vytesané hviezdy Európskej Únie. V Slovenskom kontexte by to zodpovedalo situácii, keby Maďari zo Žitného Ostrova ukradli a zohavili nejaký vzácny cyrilo-metodejský artefakt.
Avšak na rozdiel od Severného Írska, kde sa v tom istom čase roztáča špirála násilia, v Jure sa masívnym nasadením referend podarí udržať počet obetí na minime.
Dve komisie, jedna nestranná a jedna bilaterálna, navrhli zložitý, ale dobre premyslený plán, ako situáciu riešiť.
Najprv sa malo konať referendum o pláne ako takom, aby ho neskôr nemohol nikto spochybniť. Nasledovať malo referendum o tom, či vytvoriť nový kantón Jura. Okresy, ktoré hlasovali za nový kantón sa mali automaticky stať jeho súčasťou. Tie ostatné dostali v ďalšom kole referend možnosť zmeniť svoje rozhodnutie. V poslednom kole mali dostať obce na hranici možnosť pridať sa k jednému, alebo ku druhému kantónu.
Celá procedúra trvala desať rokov, až kým konečne v roku 1979 vznikol v severnej, katolíckej časti Jury nový kantón. Južná, protestantská časť sa rozhodla zotrvať v kantóne Bern.
Bolo však ešte treba doriešiť menšie problémy.
V bernskej enkláve Laufen vyvolalo pobúrenie zistenie, že Bern zriadil tajný fond na financovanie miestnych bernských loajalistov. Roku 1993 sa Laufen odpája od Bernu a pripája ku kantónu Bazilej-Vidiek. (Referendovou otázkou bolo samozrejme aj to či Bazilej-Vidiek má o Laufen vôbec záujem.)
Neutíchajúce námietky zo strany separatistov ku situácii v bernskej Jure viedli roku 2012 k novému referendu, kde sa však voliči rozhodli zachovať existujúce hranice.
Horúcim bodom sa napokon stala obec Moutier, ktorá v tomto referende ako jediná hlasovala za vytvorenie Veľkej Jury. Následné obecné referendum bolo roku 2017 kvôli obvineniam z volebného turizmu vyhlásené za neplatné. Až tohtoročné referendum, ktoré obec presúva do kantónu Jura, je teda definitívnou bodkou za týmto dve storočia trvajúcim konfliktom.
