Na streche sme jedli mandarínky a šupky hádzali dole. Padali dole ako kamene do vody. Niečo si želaj, padá šupka. Bolo príliš neskoro na padajúce hviezdy, ktoré by nám splnili priania. Naše sny klesali ku dnu jeden po druhom, tak, ako tie kamene. Navreli mi žily na rukách. Hladké dlane boli fuč, toto je znak, že starneme - vrásky, zamračené čelá a skepsa. Chcela som vrátiť tú naivitu neskúsenej mladosti, keď veríš vo svoje sny a všetko je možné, ale nasadla na vlak spolu s niektorými ľuďmi a odišla na druhý koniec sveta. Aspoň tak sa zdalo.
Do vzduchu sa pomaly dvíhal cigaretový dym a pred očami sa nám sformuloval do mapy Spojených Štátov Amerických. V tej zime nás hriala myšlienka na letné horúce večery niekde v Californii. Pozbieraj všetky kúsky nádeje a viery, ktoré ti ležia už niekoľko rokov pri nohách, kúp letenku a nepýtaj sa, ako a prečo. Len ver, že takto to má byť. Keruacovi by sa v tú noc medzi nami páčilo. V električke staršia stará dáma celú cestu stála, nikto ju nepustil sadnúť si. Šesť hodín ráno je príliš skoro na zdvorilosti a na myslenie všeobecne. Každý chce sedieť a dosnívať sny z noci, ktorá pre niektorých ešte neskončila.
Ponad strechy Starého Mesta preleteli vrany a oznámili nový deň. Tu v meste kohúty skončili svoju kariéru. Tu v meste vieš, že už je ráno, keď počuješ smetiarov vynášať kontajnery. „Desím sa, že už len rok a pol a potom končí študentský život", vyliezlo z B. nad kávou a nezostávalo nič iné, len kývnuť hlavou na znak porozumenia. „Daj si z mojej šľahačky."
Elena spievala o romantickej láske a veľkých gestách. T. a Elena sa stihli veľkolepo pohádať aj udobriť a o jednej v noci sme sa rozpŕchli do noci ako utečenci. Ráno som sa zobudila vedľa teba a našla pri nohách nový čriepok nádeje v lepšie zajtrajšky. S tebou sa vždy vstáva lepšie. Vo dvojici sa lepšie sníva. Vo dvojici je ten život oveľa zvládnuteľnejší.
