Suzie Krivá
50 odtieňov jedného týždňa
Vonku bolo chladno, oblaky sem-tam zaplakali nad dedinou na okraji Záhoria. Radostné výkriky detí šantiacich na ihrisku za domom vystriedal občasný brechot psa niekde v diaľke. Celý týždeň som nosila masku „nič sa nestalo“ a plakala výhradne večer doma. Občas v autobuse a bolo mi to jedno. O tretej ráno som sedela v hotelovej kúpeľni, vo vani naplnenej horúcou vodou a nechala zo seba opadnúť omietku pretvárky. Na echu srdca o deň neskôr doktor hľadal zrazeniny, ja zmysel života.
