A tak suseda zomrela. Odišla tíško a nenápadne, ako tohtoročné leto. Keď to zvyšní obyvatelia domu zistili, začali si medzi dverami šepkať a na parapetných doskách na medziposchodiach zatiaľ padal prach na kvety. Šepkali si o tom, ako to s ňou nevyzeralo v poslednom čase dobre, o tom, kedy ju naposledy videli. A jej manžel zatiaľ sedel zničený v kresle, volal známym a rodine, ktorá bude musieť prísť z ďalekej Ameriky, aby položila kvety na truhlu. Ani mnohoročná lekárska prax mu nepomohla zachrániť to, čo tvorilo podstatu jeho života, to, čo mal tak veľmi rád. Niekedy ani medicína nestíha zákonitostiam života.
A tak suseda zomrela v deň, ktorý konečne vyzeral ako skutočne jesenný. Na chodníku som preskakovala kaluže vody, v ruke dáždnik s britskou vlajkou a chlad pod bundou. Svetlá áut ma oslepovali , v diaľke zvonila električka a okolo mňa prešiel pán s bielym psom. V hlave mi lietalo pár spomienok na ňu. Ako mi vysvetľovala notový zápis, ako sme k nim chodili s otcom polievať kvety, keď boli na dovolenke a zatiaľ čo on si plnil povinnosť, ja som s pritajeným dychom otvorila klavír a hrala jedinú skladbu, ktorú som dokonale ovládala a vždy som sa pri tom bála, či to teta nezistí. Občas nám poslali z dovolenky pohľadnicu. Neskôr som vedela zahrať aj Amelie z Montmartru. Pamätám si nespočetné razy, keď sa rozprávala s mojim psom cez balkón. Mala ho rada, aj keď k nim raz prešiel a nechcel sa vrátiť a aj keď štekal a vrčal na tom balkóne celé popoludnia. Vždy o ňom mala prehľad, dokonca aj naposledy, keď som ju stretla, si všimla, že je veselší a čulejší než zvyčajne. Rada čítala a darovala mi veľa kníh, len tak, lebo nemala miesto. Doteraz ich mám odložené, hoci sú to knihy skôr pre mladé dievčatá. Vždy keď ich otvorím z nich však vanie celkom zvláštna atmosféra. Pocit jesene a teplého čaju a ticha. Sľubovala mi aj Juh proti Severu, ale najskôr si ho chcela ešte raz prečítať. So susedou si vždy spájam leto a neviem prečo.
Včera bola celý deň hmla a dnes celý deň leje, ľudia sú skrehnutí a mrzutí a Vianoce sú ešte ďaleko. Ponáhľam sa domov a potom za tebou, chcem sa s tebou skryť pod deku a pozerať nenáročný film. Piť biele víno, také dobré ako naposledy a plánovať pečenie medovníkov a varenie vína, ktoré bude voniať škoricou, klinčekmi a dôverou. Neďaleko na letisku pristane v tme ďalšie lietadlo, zatiaľ čo my sa budeme smiať a počúvať Franka Sinatru. Silno a dlho ma objím, nech viem, že to, čo mám tak veľmi rada, je pri mne tu a teraz a neodíde ticho a nenápadne ako leto. Že neodíde vôbec, zostane tu tak, ako zostávajú drozdy a sýkorky a potom v lete sa premeníme na cestovaniachtivé lastovičky a poletíme spolu do ďalekých krajov spoznávať svet.
