(Poznámka: V texte používam generické maskulínum „riaditeľ/riaditelia“. Vždy tým myslím mužov aj ženy, ktoré zastávajú túto funkciu.)
ÚVOD
Slovenské školstvo stojí na hlave, ale roky sa tvári, že sa reformuje. Ministerstvo chŕli stratégie, riaditelia prednášajú o „víziách“, a učitelia mlčia, – lebo musia. Sú držaní pod krkom. Pevne.
Riaditelia sa správajú ako králi a kráľovné. A tzv. „kontrolné orgány“ - školské rady, odbory sú len zbytočné kulisy – divadlo, ktoré má zakryť, že kontrola v skutočnosti neexistuje. Všetko sa točí v kruhu: učiteľ mlčí zo strachu o prácu, riaditeľ rozhoduje podľa vlastnej vôle a rodič si nahovára, že nemá žiadnu moc.
Lenže pravda je presne opačná. Najväčšiu páku na zmenu nemá ani učiteľ, ani riaditeľ, ani minister – máte ju výlučne vy, rodičia; - každý jeden z vás, kto má dieťa v škole. Vy máte zákonné práva. Vy máte finančnú moc (normatív od štátu – k tomu sa dostaneme). A máte možnosti, o ktorých vám nikto nepovie, lebo systém potrebuje, aby ste spali.
No ja vám o tom napíšem, aby ste sa zobudili.
Chcem vás ale upozorniť: ak si neuvedomíte svoju silu a nezačnete ju používať, nič sa nezmení. No v momente, keď zdvihnete hlas, školstvo sa otrasie od základov.
1 RIADITEĽ – MOC BEZ KONTROLY
Riaditeľ školy nie je len administrátor. Je to štatutárny orgán, ktorý rozhoduje o všetkom – od prijatia žiaka až po osud každého učiteľa. Zákon ho stavia na piedestál, z ktorého takmer nikto nedovidí.
👉 § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve: „Riaditeľ školy je štatutárnym orgánom školy a školského zariadenia.“
To znamená, že riaditeľ podpisuje všetky rozhodnutia a zodpovedá za chod školy. Lenže táto moc je v praxi takmer nekontrolovateľná:
rozhoduje o pracovných zmluvách učiteľov – môže im predĺžiť alebo nepredĺžiť zmluvu bez jasného dôvodu,
rozhoduje o odmenách – nie podľa výkonu, ale podľa sympatií,
rozhoduje o rozvrhoch, úväzkoch, pridelení hodín,
dokáže učiteľa postupne „udusiť“ – cez zníženie úväzku, zmenu predmetov alebo cez psychický tlak.
Učiteľ sa riaditeľovi nepostaví. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. má učiteľ povinnosť „dodržiavať pokyny riaditeľa školy“. Ak sa ozve, riskuje, že príde o prácu. Preto väčšina učiteľov mlčí aj tam, kde by mali kričať.
A kde sú kontrolné mechanizmy?
Rada školy má len „právo vyjadriť sa“ (§ 24 školského zákona 245/2008 Z. z.), ale jej názor riaditeľ nemusí rešpektovať.
Zriaďovateľ môže riaditeľa odvolať, ale iba vtedy, ak „závažne poruší povinnosti“ (§ 5 ods. 7 zákona 596/2003 Z. z.) – a kto to skúma? V praxi takmer nikto.
Výsledok? Riaditeľ je malý kráľ. Rozhoduje, koho pochváli a koho zlomí. Učitelia sú poddaní. A rodičia? Tí sa dívajú z diaľky a myslia si, že proti riaditeľovi nemajú šancu.
Lenže pravda je iná. Riaditeľ je silný iba dovtedy, kým rodičia mlčia. V okamihu, keď rodičia začnú písať podnety, tlačiť na zriaďovateľa, podávať návrhy na inšpekciu – jeho neotrasiteľnosť sa rozpadne. Riaditeľ môže vládnuť učiteľom, ale nikdy nie rodičom, ktorí držia v rukách skutočnú páku: dieťa a peniaze, ktoré idú s ním.
2 RADA ŠKOLY – PAPIEROVÝ TIGER
Na papieri vyzerá rada školy ako mocný orgán. Má kontrolovať riaditeľa, vyjadrovať sa k chodu školy, a dokonca sa podieľať na jeho výbere. Realita je však iná: rada školy je len kulisa, ktorá má rodičom a učiteľom nahovoriť, že niečo riadi.
👉 § 24 školského zákona č. 245/2008 Z. z.:
Rada školy „schvaľuje, prerokúva a vyjadruje sa“. Ale všimnite si tie slová – rada iba vyjadruje názor. Nemá žiadnu páku na to, aby riaditeľa skutočne donútila niečo zmeniť.
Ako to funguje v praxi:
rada školy navrhne zmenu → riaditeľ si ju prečíta a odloží do šuplíka,
rada školy nesúhlasí s rozhodnutím → riaditeľ pokračuje ďalej, akoby sa nič nestalo,
rada školy dá podnet → nemá žiadnu právomoc na kontrolu, na sankciu a na odvolanie riaditeľa.
Členovia rady školy sú často tí istí rodičia a učitelia, ktorí nechcú mať problémy. A tak sa z orgánu, ktorý mal byť protiváhou riaditeľa, stáva kruh poslušných komparzistov.
👉 V skutočnosti je rada školy dôležitá iba v jednom momente: pri voľbe riaditeľa. Ale aj tam je to len „návrh na vymenovanie“, ktorý musí potvrdiť zriaďovateľ. A práve tu je problém: zriaďovateľ často vôbec netuší, akého človeka posadí na stoličku riaditeľa. Nemá šancu poznať jeho charakter, len papierové CV, vzdelanie a víziu školy, a „odporúčania“. Potom sa čuduje, že riaditeľ sa správa ako malý diktátor.
A ešte jedno dôležité: rodičia nemusia vždy dodržiavať postupnosť (riaditeľ → zriaďovateľ → inšpekcia). Ak viete, že riaditeľ je arogantný, nekoná alebo je to obyčajný sráč, máte plné právo obrátiť sa rovno na zriaďovateľa, inšpekciu alebo ministerstvo. Zákon vám to nezakazuje.
Výsledok? Rada školy je bezzubý papierový tiger. Nemá reálnu moc, iba ilúziu. A preto rodič, ktorý verí, že jeho hlas bude cez radu školy niečo znamenať, stráca čas.
Ak chcete niečo zmeniť, nechoďte cez radu školy. Choďte priamo – tam, kde sa hýbu veci.
3 FINANCOVANIE – TVRDÁ PÁKA RODIČOV
Škola nie je platená zo „vzduchu“. Každý žiak znamená pre školu balík peňazí, ktorý ide od štátu, cez ministerstvo, k zriaďovateľovi a nakoniec do školy. A tieto peniaze nie sú „štátne“. To sú vaše peniaze – peniaze daňových poplatníkov. Vy ich odvádzate do spoločnej kasy, a štát ich potom prerozdeľuje podľa počtu detí.
👉 § 6 ods. 12 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl:
„Financovanie sa poskytuje normatívne podľa počtu žiakov.“
Inými slovami: každé dieťa = určitý ročný normatív = balík peňazí pre školu.
A teraz to podstatné:
👉 Rozhodujúci deň je 15. september.
Podľa stavu žiakov v tento deň sa určuje, koľko peňazí škola dostane na celý školský rok.
Čo to znamená v praxi?
Ak svoje dieťa 14. septembra odhlásite a prihlásite inde → peniaze idú s ním.
Ak do školy pribudnú dvaja-traja žiaci, riaditeľ má hneď vyšší balík.
Ak rodičia kolektívne odhlásia deti z problémovej školy, riaditeľovi sa rozpadá rozpočet – a s ním jeho moc.
Prečo je to tvrdá páka?
Lebo riaditeľ môže ignorovať rady, učiteľov či žiakov. Ale peniaze ignorovať nemôže. Ak mu z normatívu ubudne, okamžite to cíti: menej financií na platy, na učebnice, na chod školy.
Zapamätajte si:
Štát nedáva škole svoje peniaze. Dáva škole vaše peniaze – prostredníctvom vás a vášho dieťaťa. A to znamená, že vy rozhodujete, ktorá škola prežije a ktorá sa začne triasť o existenciu.
Príklady normatívov na rok 2025 na jedného žiaka/študenta:
dieťa v materskej škole = 3 320,55 eur,
dieťa v základnej škole = 2 516,51 eur,
študent gymnázia = 2 869,77 eur,
študent konzervatória = 8 547,32 eur
študent strednej odbornej školy - závisí od odboru, ktorý študuje; - odbory sa delia do 15 kategórií. rozpätie normatívu je nasledovné: 1. kategória = 3 204,85 eur až 15. kategória = 5 789,66 eur.
4 UČITEĽ – OBETNÝ BARÁNOK SYSTÉMU
Keď sa hovorí o problémoch školstva, vždy sa ukazuje prstom na učiteľov: že sú nevýkonní, že nevedia učiť, že sú leniví. Pravda je však úplne iná: učiteľ nie je pánom situácie. Je len obetným baránkom v systéme, kde všetky nitky drží riaditeľ.
👉 § 3 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch:
„Pedagogický zamestnanec je povinný dodržiavať pokyny riaditeľa školy a školského zariadenia.“
Preložené do reality: učiteľ sa nemôže postaviť proti riaditeľovi. Musí plniť príkazy, aj keď vie, že sú škodlivé pre žiakov.
Ako riaditeľ drží učiteľa pod krkom.
Zmluvy: mnohí učitelia nemajú pracovné zmluvy na neurčito. Riaditeľ im môže jednoducho nepredĺžiť zmluvu.
Odmeny: zákon síce určuje tarifný plat, ale odmeny a osobné ohodnotenia sú v rukách riaditeľa. Ten rozhoduje, kto dostane stovky eur navyše – a kto nič.
Úväzky: riaditeľ môže meniť počet hodín, presúvať učiteľov na iné predmety alebo ich „trestať“ neatraktívnymi rozvrhmi.
Atmosféra: nepohodlného učiteľa dokáže riaditeľ šikanovať, izolovať, alebo jednoducho vyštvať zo školy.
Prečo učiteľ mlčí?
Učiteľ často vie, že niečo nie je v poriadku. Vie o šikane, vie o nespravodlivostiach, vie o zlých podmienkach. Ale ak sa ozve, riskuje vlastnú existenciu. Preto mlčí. Preto rodičia často nevidia skutočnú pravdu – lebo učitelia ju nepovedia nahlas.
Kto môže učiteľa ochrániť?
Nie je to rada školy, nie je to ministerstvo. Jediný, kto dokáže učiteľovi dať reálnu ochranu, je rodič.
Rodič môže napísať pochvalu, ktorá sa dostane na stôl zriaďovateľovi alebo inšpekcii.
Rodič môže kolektívne vystúpiť na podporu učiteľa – a riaditeľ si rozmyslí, či pôjde do otvoreného konfliktu.
Rodič môže medializovať prípad a dať učiteľovi hlas, ktorý on sám nemôže použiť.
Učiteľ je obeťou systému. Riaditeľ sa tvári ako mocný panovník, ale jeho moc je ilúzia – stojí na tichu učiteľov. A to ticho môžete prelomiť vy, rodičia, keď sa postavíte za tých, ktorí vaše deti učia.
5 POCHVALY A SŤAŽNOSTI – DVE RUKY RODIČA
Slovenské školstvo je nastavené tak, že riaditeľ si často robí, čo chce. A učiteľ, ktorý by mal byť srdcom školy, sa stáva buď hrdinom, alebo problémom – podľa toho, ako sa naňho pozerá vedenie. Rodič tu má kľúčovú úlohu: rozdávať pochvaly tam, kde učiteľ odvádza maximum, a podávať sťažnosti tam, kde niekto kazí vzdelávanie detí.
1. Pochvaly – štít pre dobrého učiteľa
Niektorí učitelia robia pre deti viac, než sa od nich žiada. Učia poctivo, pripravujú materiály doma, venujú čas navyše, pomáhajú deťom rásť. A práve takí učitelia bývajú najzraniteľnejší – riaditeľ ich môže utláčať, zosmiešňovať alebo odsunúť bokom, pretože sú „príliš aktívni“. Ďalšia kategória učiteľov robí robotu za riaditeľov a ich zástupcov. A existuje špeciálna kategória učiteľov, ktorí nerobia nič, na hodiny ani nechodia.
👉 Preto pochvala od rodiča nie je len pekné gesto. Je to štít, ktorý učiteľa chráni.
Písomná pochvala adresovaná riaditeľovi sa archivuje.
Ak rodič pošle kópiu zriaďovateľovi a Štátnej školskej inšpekcii, stáva sa z toho oficiálny dokument.
Učiteľ, na ktorého sa rodičia verejne postavia, má omnoho väčšiu ochranu – riaditeľ si rozmyslí, či pôjde proti nemu.
Tip: Pochvalu píšte vždy trojmo – riaditeľ + zriaďovateľ + ŠŠI. Vtedy má skutočnú váhu.
2. Sťažnosti – brzda pre toxických učiteľov
Tak ako existujú učitelia, ktorí dávajú deťom všetko, existujú aj takí, ktorí si myslia, že učia len preto, že „sú tu dvadsať rokov.“ Lenivosť, neochota, drzé správanie, ignorovanie detí – aj to sa v školách deje. A tu zlyháva riaditeľ, lebo dlhoročného „svojho človeka“ väčšinou kryje.
👉 Vtedy musí prísť rodič. A opäť platí: sťažnosť vždy písomne a vždy na tri miesta:
riaditeľ,
zriaďovateľ,
Štátna školská inšpekcia.
Ak sa rodičia ozvú kolektívne, toxický učiteľ prestane byť „nedotknuteľný“.
3. Prečo na všetky tri inštitúcie?
Lebo inak sa podnet stratí. Riaditeľ ho odloží, zriaďovateľ ho dá bokom, ale ak viete, že dokument dostali všetci, vytvorí sa tlak. A tlak je to jediné, čo v školstve hýbe veci.
Zapamätajte si ⤵️
Pochvala = ochrana pre dobrého učiteľa.
Sťažnosť = brzda pre učiteľa, ktorý ubližuje deťom.
Vždy všetko trojmo: riaditeľ – zriaďovateľ – ŠŠI.
ZÁVER – BUDÍČEK PRE RODIČOV
Celý tento blog neznamená, že všetky školy sú zlé a všetci riaditelia sú malí králi. Na Slovensku máme školy, kde učitelia chodia do práce s radosťou, kde riaditeľ stojí za svojím zborom a kde rodič cíti, že jeho hlas má váhu. Také školy existujú – a treba ich chrániť a podporovať.
Ale nesmieme si zakrývať oči pred tým, že v mnohých iných prípadoch funguje systém opačne: riaditeľ si z učiteľov robí poddaných, rada školy je kulisa a rodič sa necháva uspávať do bezmocnosti.
➡️ Dôležité je uvedomiť si ešte jednu vec: primátor ani župan nie sú osobne zodpovední za charakter človeka, ktorého vymenujú za riaditeľa. Oni vidia len papier, hlasovanie rady školy, formálne náležitosti. Nemajú šancu poznať, ako sa ten človek správa k učiteľom a k rodičom.
Preto ostáva jediná kontrola – rodič.
➡️ Rodič, ktorý dá pochvalu dobrému učiteľovi.
➡️Rodič, ktorý podá sťažnosť na lenivca alebo toxického pedagóga.
➡️Rodič, ktorý sa nebojí zatlačiť na riaditeľa a pripomenúť mu, že bez detí niet peňazí.
Ak budete, rodičia, naďalej mlčať, nič sa nezmení. Ak začnete konať, otrasie sa celé školstvo.
Obrázok: zdroj - výsek z obálky knihy Svedectvo o živote v KĽDR 2 (Nina Špitálniková, 2025)
