Milujem ten pocit , keď na konci pomyselných "tmavých" dní vychádza silné svetlo.
Aj keď je v diali , je , ako pyšní maják. Ukazovateľ.
A čím je bližšie , tým je silnejšie a viac svieti. Ako náhle prekoná hranicu stanovenú nami. Je to silné svetlo.
Svetlo , ktoré naše chmúry premení na slnečný deň.
Svetlo , ktoré nám vyčarí úsmev namiesto nešťastného výrazu tváre.
Svetlo , ktoré premení našu náladu na tú lepšiu .
Svetlo , ktoré nám ukáže , že život má aj svetlé stránky.
Svetlo , ktoré nás vystrelí na vyšší level.
Mohol by som písať hodinu.
Také svetlo je v každom z nás. V každom z nás , je niečo čo nám môže spraviť deň taký , aký si ho zvolíme sami.
Je na nás , čo urobíme.
Je na nás , ako to prijmeme.
Je na nás , ako to posunieme ďalej a trochu toho svetla dáme aj iným.
Život je krásny a preto ho neprestávajme žiť!
Neprestávajme snívať.
Neprestávajme sa smiať , a úsmev rozdávať iným ... , zadarmo , lebo ani nás to nič nestojí. Nestojme na jednom mieste , posúvajme sa ďalej. Nepozerajme do zeme , lebo , do diaľky je pohľad krajší. Pohľad do hora , nám dáva pocit hrdosti a pocit toho , že chodíme so vstíčenou hlavou.
Tak čo stojí za to , sa pozerať na nebo a snívať? Smiať sa a objímať ?
Rozdávať úsmev a lásku ? Je na nás , aký bude náš deň ....
