V dnešnej dobe sa neustále spomína, preberá, debatuje sa o globálnej kríze, ktorá vo svojej podstate zasiahla aj bežného človeka. Ak už nie stratou práce, obmedzením finančných príjmov, tak minimálne obavami, ktoré sú nám neustále podsúvané vo forme neuveriteľného množstva článkov o kríze, o jej negatívnych dopadoch, o ukazovateľoch, ktoré hovoria o poklese spotreby, raste nezamestnanosti, kríze menového systému ....... a čo bude ďalej?
Počuť aj také názory, že súčasná kríza je skôr v hlave ľudí ako naozaj. Je možné, že taká rozsiahla celospoločenská diskusia naozaj podnietila obavy bežného človeka, ktorý podvedome vníma , že je nevyhnutné sa pripraviť na to , čo môže prísť. Ale čo príde?
Mnohí ekonómovia konštatujú, že kríza je prirodzeným vývojom v ekonomike, je súčasťou hospodárskych cyklov, je súčasťou života a vždy prináša nejaké ponaučenie, z ktorého bude možné čerpať v budúcnosti v podobe uvážlivejších konceptov riadenia, citlivejších mechanizmov, ktoré budú predstihu signalizovať problémy v určitých oblastiach. Je možné uvažovať o nových postupoch, ktoré budú riešiť uvedené problémy efektívnejšie a rýchlejšie ako v súčasnosti. Doba je vývoj, vývoj všetkého – ekonomiky, prírody, podnikateľských sfér, stratégií, ale je aj vývojom toho naj osobnejšieho, čo poznáme – človeka. Môže sa človek poučiť, môže byť problém v ekonomike hnacím motorom vývoja človeka? Určite....
V jednom z mnohých premnohých článkov o súčasnej situácii je možné sa dočítať, že v tomto komplikovanom, krízou postihnutom svete sa formuje nový typ spotrebiteľa, užívateľa produktov a služieb, ktoré predajcovia ponúkajú. Tento nový typ predstavuje uvážlivého spotrebiteľa, ktorí obmedzuje svoje impulzívne správanie pri nákupoch, snaží sa hľadať skutočnú hodnotu medzi ponukou, skutočný a potrebný úžitok z produktov a služieb. Hľadá za svoju „finančnú ponuku“ hodnotný „dopyt“, niečo, čo má význam. Spotrebiteľ uberá zo svojich zvyklostí, aby ušetril na niečom, čo nie je také nevyhnutné. Stretnutia naberajú prírodný charakter vo forme prechádzok. Ľudia sú už vraj unavení z preplnených supermarketov. Je to naozaj pravda, alebo je to klišé výskumov?
Možno hľadajú niečo naozaj skutočné, niečo, čo má hodnotu, v čase keď ostatné hodnoty, tradičné chápania ekonomiky, sveta dostávajú „na frak“. Dostávajú obuškom po hlave, tak ako v jednej rozprávke. Tam však po hlave dostávali tí, ktorí nemali čisté úmysly, ktorí nechceli byť svedomití, čestní a pracovití.......a my? My sme akí ?
Ak človek stráca blahobyt, či už v skutočnosti, alebo sa mu táto obava podsúva ako niečo, čo reálne hrozí, čo sa môže v blízkosti udiať, hľadá niečo, čo bude trvalejšie, ako všetky tie veci, ktoré vlastnil, ktoré mal k dispozícií. Ak máme pocit, že strácame financie a s tým spojené úžitky ako nákupy nie nevyhnutných vecí ( trendových kúskov oblečenia, obedy v reštauráciách, zážitkové eventy, preplnené police s kozmetikou....) hľadáme trvalú hodnotu. Mnohí si uvedomujú, že rodina naozaj je trvalou hodnotou. Ako sa však vysporiadať s tým, že máme množstvo frustrácií a pocitov .
......... deti nás neposlúchajú......... manželovi na mne nezáleží....... žena ma nevie pochopiť........ rodičia nemajú čas a vôbec ma nepočúvajú.........tie moje kamarátky ma ohovorili, kde sa dalo............ môj šéf nespravodlivo hodnotí moju prácu............ v obchode boli na mňa nepríjemní............... voľby vyhrala nesprávna strana........... učiteľka na mne sedí............ v dnešnej dobe nie je nikde žiadna robota............... som ako slúžka vo vlastnom dome.........
Všetky tieto pocity pravdepodobne vychádzajú z našich očakávaní, ktoré sú nadsadené veľmi vysoko, živené ilúziami a predstavami, ako by všetko malo byť, akí by mali byť ľudia okolo nás, ako by nás mali všetci vnímať, vnímať našu skutočnú hodnotu. Práve kríza (myslíme ekonomickú krízu), ktorá ničí tradičné hodnoty a mení vnímanie sveta, dáva človeku priestor na zamyslenie, ktoré je pre človeka potrebné. Prehodnotiť, analyzovať, prijať situáciu takú aká je a prispôsobiť sa. Práve tá posledná schopnosť bola v čase evolúcie skutočne výsadným právom človeka, vďaka tejto schopnosti sa človek prispôsobil mnohým podmienkam v rámci meniacich sa prírodných zákonitostí a vnímania sveta.
Jeden maliar mal výstavu obrazov. Prišlo mnoho návštevníkov, ktorí sa nadchýnali jeho obrazmi. K samotnému maliarovi pristúpil jeden z návštevníkov a opýtal sa : „ maestro, ako ste dokázali namaľovať tieto obrazy s takou precíznosťou a do najmenších detailov?“ Maliar mu odvetil: „ Za to všetko môže obyčajná guma.“ „ Nerozumiem.“ Začudoval s návštevník. „Keď som kreslil a urobil som chybu, vygumoval som ju a dielo som prerábal dovtedy, kým som nebol spokojný. Keby nebolo tých chýb, obraz by nebol dokonalý.“ Takisto aj dnešná doba plná kríz a problémov poskytuje priestor na zamyslenie a hľadanie chýb a omylov, z ktorých sa môžeme poučiť.
Chyby a omyly v našom živote majú svoj zmysel a význam. Učia nás množstvo nových vecí, dávajú nám priestor na poučenie a tvorbu nových prístupov a postupov. Možno je chybou hľadať v bohatstve tohto sveta tú naozajstnú radosť, to naozajstné šťastie, po ktorom všetci tak veľmi túžime. Túžime po uznaní našej osoby, túžime po uznaní všetkých našich aktivít, ktoré robíme. Chceme sa cítiť súčasťou krajiny, v ktorej žijeme, cítiť podporu od blízkych ľudí, cítiť pochopenie. Avšak ak sme už príliš dlho živení ilúziou filmov, telenoviel, v ktorých vzťahy medzi ľuďmi sú dokonalé, môžeme byť skutočne sklamaní, ak niečo takéto skutočne nezažívame. A vždy z toho viníme všetkých navôkol. Ženy často krát pociťujú sklamanie z partnera, ktorí nechápe ich prežívanie maličkostí, ich svet, v ktorom všetko analyzujú (ako sa na mňa pozrel, čo povedal ). Môže však žena pocítiť pochopenie od muža, keď jeho duševné vnímanie a prežívanie sveta sa takýmito vecami nezaoberá?
Možno práve preto sme na svete vždy po dvoch, aby náš spoločný priestor rozšíril svoj uhol pohľadu na svet. Každý z nás má patent na niečo a vníma svet v rámci nejakého uhlu, spájaním takýchto priestorov, čiže vnímaním reality tak, že jej vnímanie je u každého z nás rozdielne. Učí nás to väčšej tolerancii ako uzavrieť sa pred ľuďmi a situáciami, ktorým nerozumieme, ktoré nás zraňujú a nútia premýšľať. Ako často zavrhneme ľudí vôkol nás. Ten je taký a taký........ nemám záujem sa s ním baviť........ ako vôbec môže takto žiť........
Súčasná doba nám dala niekoľko výrazných nástrojov ako sa vyhnúť nechceným situáciám, ľuďom, ako neustále unikať pred problémami a nahovárať si ako skvele žijeme. Žiť v rámci priestoru, kde sme, je dnes snáď to najťažšie. Unikáme pred otravnými susedmi a ľuďmi, ktorých vidíme dennodenne do shopingových centier, kde je veľká anonymita a keď už náhodou zbadáme niekoho známeho, je ľahké uniknúť. Avšak kto z nás sa naozaj cíti skvelo, kto rozumie všetkému navôkol, kto z nás žije na svojej ulici šťastne, že pozná všetkých ľudí, čo tam žijú, debatuje s nimi, napriek tomu, že žijú ináč, že majú odlišné hodnoty? Dokážeme sa navzájom tolerovať, alebo iba o tom rozprávame.......... Ak kríza naozaj v nás vyvoláva obavy, sme nútení šetriť rodinné rozpočty a hľadáme nové spôsoby ako stráviť spoločne čas, tak naozaj začnime od základu. Od miesta, kde žijeme, od ľudí, s ktorými sa dennodenne stretávame. Skúsme v tomto veľkom svete vytvoriť malý kúsok zeme, zeme pre ľudí a o ľuďoch.
