Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Magdalena Svancarkova

Magdalena Svancarkova

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahoj, volám sa Magdalena,a teším sa, že ste zavítali na môj blog :))) Dúfam, ževás moje príbehy oslovia.... každý pozitívny komentár ma poteší.... Zoznam autorových rubrík:  Smutno- veselé príbehy zo živoEkológiaRozprávočky pre pekné sníčkyNezaradené

Smutno- veselé príbehy zo živo

Mama

Magdalena Svancarkova

Mama

Moje deti sú tri a vždy ma udivia svojou energiou, nadšením pre čokoľvek, ale aj neuveriteľnou zlosťou, ktorá ich zachváti v okamihu, keď sa im udeje nejaká krivda. Z času na čas sa mi stáva, že ako rodiča ma prejde to obrovské nadšenie a hrdosť na vlastné deti a stáva sa zo mňa vrčiaca a rozčúlená mama plná sklamania a znechutenia.....

  • 6. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 683x
  • 2
Ako deti odpúšťajú rodičom

Magdalena Svancarkova

Ako deti odpúšťajú rodičom

Hneváme sa na nich, častokrát im svoj hnev aj dáme pocítiť. Napriek všetkému ich ľúbime. Či už sú takí, alebo onakí. Áno, rodičia a deti to je zvláštne súžitie, neskutočne dôležité, neskutočne krásne...... len niekedy na to prídeme neskoro.

  • 13. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 149x
  • 5
Manželské "radosti"

Magdalena Svancarkova

Manželské "radosti"

Začala som raziť novú teóriu. Ako sa vraví, že protiklady sa priťahujú, tak mám pocit, že to funguje v kamarátstvach i v manželstve. Pomery síl a povahy sú vždy akosi rozdelené. Ja som to zhrnula všetko na dve emócie. Nervóznejší a pokojnejší. U nás to bolo tak, že čo sa týkalo domácností, tak mama bola tá akčná a otec ten, čo si užíval pohodičku. Keď sa však zamyslím hlbšie do minulosti, nebolo to vždy tak. Otec poháňal mamu.... a keď po rokoch nadobudol asi ten pocit, že už je dosť akčná, tak už bol v pohode.

  • 4. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 374x
  • 2
So susedmi radšej pokoj

Magdalena Svancarkova

So susedmi radšej pokoj

So susedmi radšej pokoj V jednej malej krčmičke kdesi pri riečke, bol jeden pán majiteľ a keďže to bol „dobrák“ od kosti, rád pomáhal, kde sa dalo. Keď išli deti zo škôlky, ponúkal ich s úsmevom keksíkmi a džúsikmi. „Aký milý ujo.“, nevedeli si ho vynachváliť pani učiteľky. Zamestnával každého, kto o to požiadal, samozrejme, len na dohodu, ale aj tak to bol skvelý šéfko. Pochopil aj to, že o desiatej večer sa nedá zavrieť, keď je tam veselá spoločnosť a dobre sa baví. Pre každého mal milé slovo, aj smetiari si nevedeli vynachváliť tie pivka zdarma každý druhý týždeň. Možno sa chcel iba poďakovať, že môže hodiť do toho obrovského stroja nejaké tie „prepravečky“ s fľašami. No a takto by to možno šlo roky, až ....... až kým to raz nezhorelo. A všetci sa čudovali......... aký to bol fajný krčmár.

  • 2. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
SkryťZatvoriť reklamu