So susedmi radšej pokoj V jednej malej krčmičke kdesi pri riečke, bol jeden pán majiteľ a keďže to bol „dobrák“ od kosti, rád pomáhal, kde sa dalo. Keď išli deti zo škôlky, ponúkal ich s úsmevom keksíkmi a džúsikmi. „Aký milý ujo.“, nevedeli si ho vynachváliť pani učiteľky. Zamestnával každého, kto o to požiadal, samozrejme, len na dohodu, ale aj tak to bol skvelý šéfko. Pochopil aj to, že o desiatej večer sa nedá zavrieť, keď je tam veselá spoločnosť a dobre sa baví. Pre každého mal milé slovo, aj smetiari si nevedeli vynachváliť tie pivka zdarma každý druhý týždeň. Možno sa chcel iba poďakovať, že môže hodiť do toho obrovského stroja nejaké tie „prepravečky“ s fľašami. No a takto by to možno šlo roky, až ....... až kým to raz nezhorelo. A všetci sa čudovali......... aký to bol fajný krčmár.