Prečo pomáhať chudobným práve s bývaním, keď spektrum potrieb, ktoré potrebujú ku kvalitnejšiemu životu je tak veľmi široké? Pretože domy môžu byť veľmi efektívnym nástrojom na znižovanie chudoby vo svete. Zle postavené príbytky totiž prispievajú k spleti problémov: šírenie chorôb (pretože nemajú správne hygienické zariadenia alebo vetranie), nárast chudoby (lebo deti nemajú kvalitné domáce osvetlenie na štúdium) a všeobecný pocit neistoty (pretože sú tak krehké a horľavé). V odborných kruhoch už nejaký čas kolujú zaujímavé myšlienky ako by bolo možné pomôcť chudobným s ich otázkou bývania. Istý Vijay Govindarajan rozprúdil vášnivé diskusie na danú tému, pretože navrhuje, aby sme sa začali k domom správať ako k ekosystémom, ktoré poskytujú svetlo, vetranie a hygienické zariadenia.
V minulom roku totiž Vijay Govindarajan spolu s Christianom Sarkarom vydali výzvu na blogu Harvard Business Review: prečo nepoužiť najlepšie svetové podnikateľské myslenie na bývanie pre chudobných? Prečo nenahradiť chatrče mnohých chudobných ľudí, ktoré sú z lepenky a bahna, a sú náchylné k zosunutiu alebo vzniku požiaru, odolnejšími konštrukciami? stanovené niekoľkými jednoduchými pravidlami. Domy by mali byť vybudované z masovo vyrábaných materiálov, dostatočne pevných, aby chránili svojich obyvateľov pred nepriateľským svetom. Mali by byť vybavené základnými prvkami potrebnými pre civilizovaný život, vrátane vodných filtrov a solárnych panelov. Mali by byť "vylepšiteľné", takže si ich rodiny môžu prispôsobiť svojim potrebám. A tieto domy by nemali stáť viac ako 300 dolárov.
Aj autori pripúšťajú, že suma 300 dolárov je šialene nízka a ide skôr o marketingový ťah, ale istá úroveň logiky sa v danej sume nepochybne ukrýva. Muhammad Yunus, známy kvôli systému mikropôžičiek, tiež vypočítal, že priemerná hodnota domov pre ľudí, ktorí sa práve dostali z chudoby, je 370 dolárov. Tata Motors tiež poukázali na dôležitosť mať stanovenú určitú pevnú hranicu, na ktorú je potrebné sa zamerať, inak by totiž nikdy nevyrobili najlacnejšie auto na svete Tata Nano za 2 200 dolárov. Na webe sa medzitým rozprúdila iniciatíva s mnohými nadšencami. Vytvorila sa stránka 300house.com, kde viac ako 900 ľudí prispieva svojimi nápadmi a prebieha súťaž na vytvorenie prototypu daného domu.
Prečo viedol jednoduchý príspevok na blogu k takému výbuchu kreativity? Zrejmý dôvod je, že "skromné inovácie" - umenie radikálne znížiť náklady na výrobky a zároveň prinášať prvotriednu hodnotu - sú v súčasnosti na vzostupe. General Electric znížil náklady na výrobu elektrokardiogramu z 2 000 dolárov na 400 dolárov. Tata Chemicals vyrába čističku za 24 dolárov, ktorá môže poskytovať jednej rodine čistú vodu po dobu jedného roka. Girish Bharadwaj, inžinier, doviedol k dokonalosti techniku na výrobu lacných lávok, ktoré menia život vo vidieckej Indii. Habitat for Humanity, mimovládna organizácia, buduje odolné domy z bambusu v Nepále. Idealab, poradenstvo, je na pokraji odhalenia 2 500 dolárového domu, ktorý bude masovo vyrábaný v továrňach, predávaný v súpravách a bude obsahovať revolučné funkcie ako vetranie, osvetlenie a kanalizácia. Philips vyrába lacné sporáky - Chulha, ktoré sa zbavujú sadze, ktorá inak zabije 1,6 milióna ľudí ročne na celom svete. A tak ďalej, by som ešte mohol pokračovať.
Ako píše The Economist, títo myslitelia, ako obhajcovia 300 dolárového domu, musia vyriešiť tri obrovské problémy ak chcú uspieť. Musia presvedčiť veľké firmy, že môžu zarobiť peniaze na lacných domoch, pretože len tieto firmy môžu dosiahnuť úspory z rozsahu, potrebné k dosiahnutiu cieľovej ceny. Musia taktiež zabezpečiť dostatočný prístup k mikroúverom v hodnote 300 dolárov. Ide totiž o obrovskú investíciu pre chudobné rodiny, ktoré žijú zo zopár dolárov denne. A potrebujú prekonať prekážku, v podobe slabých alebo neexistujúcich vlastníckych práv u obyvateľov slumov. Nemá zmysel ponúkať ľuďom možnosť kúpiť šikovne navrhnutý dom, ak nemajú nárok na pôdu, ktorú zaberajú. Riešenie týchto problémov bude zasa vyžadovať vysokú mieru spolupráce medzi ľuďmi, ktorí sa väčšinou nevedia dohodnúť: firmy a mimovládne organizácie, projektanti a vlády v rozvíjajúcich sa či rozvojových ekonomikách.
Veľké spoločnosti, ktoré čelia stagnácii trhov na Západe sú stále viac fascinované "šťastím v spodnej časti pyramídy". Bill Gross z Idealab odhaduje, že trh s lacnými domami by mohol mať hodnotu najmenej 424 miliárd dolárov. Ale v skutočnosti ide o oveľa viac, než len o peniaze. Podľa OSN žije v súčasnosti v slumoch okolo 827 miliónov ľudí a v roku 2030 sa má počet zdvojnásobiť. Preto ak nechceme, aby sa zo Zeme stala planéta slumov, začnime s tým niečo robiť aj za pomoci trhu a nie len s utopickými rovnostárskymi nezmyslami.
