Každý skeptik si povie, že toľká eufória je prehnaná. Viac ako moderné inovácie sa na danom úspechu určite podieľajú prírodné podmienky. Iste, Brazília na tom nie je podľa čísiel FAO zle. Táto obrovská krajina má približne toľko nadbytočnej poľnohospodárskej pôdy ako USA s Ruskom dokopy (z celkových 400 miliónov hektárov obrábateľnej pôdy sa využíva iba 50 miliónov hektárov!!!). Čo sa týka obnoviteľnej vody, tak tej má Brazília toľko koľko celá Ázia (190 miliónov obyvateľov VS 4 miliardy obyvateľov). Ale podľa Economistu sú tieto vynikajúce prírodné podmienky len druhoradým dôvodom nezvyčajného rastu brazílskeho poľnohospodárstva. Primárnym dôvodom je Embrapa (Empresa Brasileira de Pesquisa Agropecuária - Brazílska spoločnosť pre poľnohospodársky výskum).
Embrapa vznikla v roku 1973. Aj v súčasnosti ide o verejnú spoločnosť, ktorá spadá pod Ministerstvo poľnohospodárstva (alebo sa hovorí pôdohospodárstva? :-)). V tých časoch rastúcich cien ropy bolo nutné prísť s niečím novým, keďže Brazília si nemohla dovoliť vysoké subvencie do agrosektoru. Embrapa zápasiaca s nedostatkom finančných prostriedkov uspela ako svetovo vedúca inštitúcia zaoberajúca sa tropickým výskumom. Vymyslela mnoho malých potrebných inovácií. Ale jej hlavným úspechom bol tzv. „the miracle (zázrak) of the cerrado". Cerrado je pojem pre brazílsku savanu rozprestierajúcu sa vo vnútrozemí. V tom čase bolo ťažké si predstaviť, že pôda s takým kyslým charakterom a tak chudobná na živiny, bude raz zelená a produkcie schopná. Embrapa vykonala štyri veci, aby sa sen stal realitou.
Ako prvé znížila kyslosť (aciditu) pôdy pomocou nalievania vápennej múčky do nej. Čiže fakt, že Brazília má v súčasnosti také veľké množstvá neobrábanej pôdy, je jej zásluha (cerrado má podiel na 70% farmárskeho outputu). Po druhé, Embrapa priviezla z Afriky trávu zvanú brachiaria, s krížením ktorej vytvorila druh braquiarinha a vďaka ktorej mohli byť enormné časti cerrada premenené na pastviny pre hovädzí dobytok. Pre príklad ako to zapôsobilo na ekonomiku: pred tridsiatimi rokmi trvalo Brazílii 4 roky, kým vychovala býka na porážku. V súčasnosti to trvá len 18 - 20 mesiacov. Vývoj nových druhov tráv je stále na vzostupe a bude mať ešte výraznejší vplyv na chov. Po tretie sa jej podarilo premeniť sójový bôb na tropickú plodinu, čo je veľmi zložité, keďže ostatní svetoví producenti ich pestujú v miernom podnebí. Vymysleli aj rôzne nové druhy sóje, ktoré podporujú krátky cyklus, čo znamená, že úroda je dvakrát do roka. Čiže genetika zohráva stále dôležitejšiu úlohu. Po štvrté, Embrapa zaviedla nové operačné farmárske techniky. Mení sa filozofia, v minulosti bola výrazná snaha rozširovať produkciu o novú pôdu, teraz sa preferujú techniky na zintenzívnenie produkcie na obrábanej pôde.
Samozrejme, Brazílske poľnohospodárstvo nie je bezchybné a má ďaleko od efektivity. Najväčším problémom je transport a logistika rozsiahlym územím s nedostatočnou infraštruktúrou. Náklady na podnikanie v poľnohospodárstve tu nie sú najnižšie, ale v kontraste k iným krajinám, kde sú výrazné rozdiely v kvalite pôdy, v Brazílii pestujú väčšinou všetci na rovnakej kvalite.
Na zhrnutie treba skonštatovať, že sa nejedná o žiaden zázrak, ale skôr o systémové riešenie. Zveľadenie pôdy, vytvorenie nového druhu tropického sójového bôbu bolo potrebné na naštartovanie cerrada. To viedlo k rozvinutiu nových moderných farmárskych techník, ktoré zmnohonásobili produkciu. Preto je nutné zobrať si lekciu. Funkčné systémy je obtiažne exportovať do zahraničia, keďže všade sú špecifické podmienky. Aj v Brazílii to skúšali až kým neprišli na to, že musia vytvoriť svoj vlastný špecifický systém. Je nutné sústrediť sa na opravu kľúčových odvetví či oblastí poľnohospodárstva. Cerrado je úspešný model. Preto sa mnohí domnievajú, že aj pomocou technológií a genetiky by sa v budúcnosti mohla potravinovo rozbehnúť aj Afrika. Embrapa sa každopádne pokúša vrátiť Afrike, čo si od nej požičala. A čo sa týka nás vyspelého sveta, počas rokov 2005 - 2007 sa pohybovali štátne subvencie k celkovému farmárskemu príjmu na úrovni 12% v USA, 26% priemeru OECD a 29% EÚ, kým v Brazílii to bolo len 5,7%. My v Európe by sme sa mali sústrediť na riešenie ubúdania počtu obrábaných pôd a na zníženie subvencií a prostriedky použiť na vedu a výskum v danej oblasti.
