Venezuelský prezident Hugo Chávez je pri moci od roku 1999 a doteraz nemal vážnejšie starosti s udržaním moci. Minulotýždňové parlamentné voľby ho o kreslo najmocnejšieho muža v krajine pripraviť nemohli, ale vyslali pôsobivý signál, že v prezidentských voľbách o dva roky sa môže začať poriadne strachovať o pozitívny výsledok. Nie je ani divu v krajine silno zasiahnutou súčasnou globálnou hospodárskou krízou, nepríjemnou 30% infláciou a neskutočne drsnou kriminalitou pri ktorej úmrtia v Iraku blednú - skoro 20 tisíc úmrtí civilistov za rok. Vysoká miera korupcie je štandard nad ktorým sa domáci ani nepozastavujú, ale škandály ako neustále výpadky elektriny alebo ako bola napríklad strata najmenej 130 tisíc ton importovaných potravín, ktoré zhnili v kontajneroch, boli priveľké sústo a napriek tomu sa podpora Cháveza drží na 40%. Ľavicoví budovatelia či jednoducho socialisti konečne minulý týždeň pocítili, že opozícia sa z minulých parlamentných volieb ponaučila a tentoraz zjednotila svoje sily. Výsledok sa dostavil. Chávezova strana síce voľby vyhrala a získala 98 zo 165 miest v parlamente napriek minimálnemu rozdielu medzi získanými hlasmi opozície - 5,4 milióna vs 5,3 milióna hlasov - vďaka kontroverznému volebnému zákonu. Každopádne napriek do očí bijúcej nespravodlivosti prišli socialisti o dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Čo je obrovské víťazstvo, keďže Chávez nebude teraz môcť meniť ústavu, presadzovať zásadné zákony či vymenovávať sudcov. Sám si teraz určite kladie otázku, čo všetko ešte chcel stihnúť vykonať a teraz môže akurát tak nariekať. Čím skôr príde koniec tohto ľavicového populistického pseudo revolucionára s diktátorskými sklonmi, tým lepšie pre obyvateľov Venezuely.
Všetko sa začalo ešte v auguste, keď čerstvý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vyhlásil, že chce zmeniť ústavu, aby mal väčšie právomoci. Podľa neho Ukrajina potrebuje stabilný systém so silným prezidentom, aby mohol presadiť nepopulárne ekonomické reformy. Samozrejme, že sa na neho zniesla vlna kritiky od opozície a jeho prvý pokus mu nevyšiel. Minulý týždeň Janukovyča rozhodnutie ústavného súdu v danej záležitosti určite veľmi potešilo. Ústavný súd mu totiž vrátil prezidentské právomoci, ktoré boli prezidentskému úradu v roku 2004 odobraté a prenesené na parlament na základe zákona strán Oranžovej revolúcie. Je totiž protiústavný. Teraz si bude môcť prezident zostaviť vlastný vládny kabinet na čele ním vybraným premiérom. Kto vie či je to dostatočné posilnenie právomocí prezidenta, alebo ešte pôjde ďalej v tejto zvrhlej hre. Nikto nepochyboval o tom, že Janukovyč posunie Ukrajinu mentálne bližšie k Rusku, ale až tak okato?
Holandsko má po dlhom čakaní menšinovú vládu s názvom Sloboda a zodpovednosť. Koalícia pozostáva z liberálov a kresťanských demokratov, ktorí to nebudú mať ľahké z dôvodu potrebnej podpory od radikálnej Strany slobody na čele s kontroverzným Geertom Wildersom. Táto strana sa špecializuje na protiislamské témy a taktiež je proti imigrantom. Koaličná dohoda si vyžiadala značné ústupky voči danej strane. Oficiálne sa už hovorí o plánovaní prijatia zákona o zákaze nosenia burky a sprísnenie imigračných zákonov aj formou zníženia počtu nezápadných prisťahovalcov o polovicu. Prakticky to bude znamenať, že si prisťahovalci žijúci v Holandsku nebudú môcť priviezť ďalších členov rodiny. Pri tom sa nová vláda chce prevažne zaoberať ekonomickými otázkami. Pochybujem, že to bude také jednoduché, keď každý titulok v médiách bude o kontroverznostiach ako o podstatných opatreniach. Stále opakujem, že multikulturálnu problematiku treba začať riešiť na racionálnom základe formou dlhodobých diskusií so zapojením verejnosti a nie na tvrdých a rýchlych opatreniach, ktoré len vzbudia vlnu nevôle a ľavičiari sa jej budú chytať ako soľ. Minule spomínaný trend sa už dostáva aj do vládnej politiky a neviem či je to dobré alebo zlé.
