Po nedávnych pompéznych oslavách 90. výročia od vzniku Komunistickej strany Číny všetko nasvedčuje tomu, že sa Čína dostáva na ďalšie rázcestie. Dovolím si tvrdiť, že tento míľnik bude pravdepodobne tak dôležitý ako bol kľúčový rok 1978 v moderných dejinách Číny. Myslím na rok 2012, kedy nastúpi ďalšia generácia lídrov. Iba v priebehu tohto roka čínski komunisti viac ako jasne naznačili na čo sa môže svet v blízkej dobe tešiť. Politická reforma, o ktorej tak pekne rozpráva „Deduško Wen", je len rozprávka. Ale predsa len stále zaznievajú triezve hlasy, že Čína z čisto ekonomických (racionálnych) dôvodov, neurobí na budúci rok evidentný obrat k ešte tvrdšej verzii komunistického režimu. Strach z arabskej jari, ale dodáva politickú silu aj najextrémnejším komunistom. Udržať si moc je prioritou číslo jeden.
Všetky tieto tlaky je možné odsledovať aj na čínskom filmovom trhu. Číňania si nemôžu pozrieť najnovších Transformers, ani nového Harryho Pottera, ani žiadnu inú hollywoodsku produkciu. Aspoň zatiaľ. Žiadny zahraničný film nebude môcť byť hraný v Číne až do doby, kým čínsky propagandistický film k 90. výročiu pod názvom „Beginning of the Great Revival" nezarobí aspoň 800 miliónov juanov (124 miliónov dolárov), čo by bol rekord pre čínsky film. Zatiaľ zarobil 340 miliónov juanov, ale stál len 80 miliónov juanov, podľa údajov The Economist. Ako píše americký komentátor Fareed Zakaria, tento film je premietaný v 6 000 kinách po celej Číne. Ale nezdá sa, že si získava „srdcia a mysle." Napriek masívnemu rozdávaniu vstupeniek, sú údajne kiná prázdne. Negatívne kritiky na film boli na internete scenzurované. Väčšina užívateľov sa k filmu vyjadruje ako k „odpadu".
Čína jednoducho rieši dilemu ako sa postaviť k západnej filmovej produkcii. Cez propagandistické filmy (napr. The Founding of a Republic - stál 30 miliónov juanov a zarobil 420 miliónov juanov) si komunisti chcú upevňovať legitimitu ich moci, ale ako hovorí Fareed Zakaria, musia sa rozhodnúť, či si chcú požičiavať aj ďalej idey zo Západu alebo budú nasledovať červenou farbou načrtnutú cestu. Čínsky filmový trh je na ceste stať sa najväčším trhom na svete s viac ako 6 200 kinami, ku ktorým stále pribúda šialeným tempom troch kín za deň. Za rok 2010 sa tržby čínskych filmových trhákov medziročne zvýšili o 64 % na 10 miliárd juanov a viac ako 520 filmov bolo natočených, čo je porovnateľné s Amerikou. Len India vyprodukuje viac. Číňania ale dodržujú striktné kvóty na západné filmy, kde je umožnené importovať 20 filmov do roka (nehovoriac o ich cenzúre a obmedzenom premietaní). Hollywoodske štúdiá dostanú len 13 % z ceny vstupenky. Hollywood prakticky v Číne nič nezarobí (aj kvôli pirátskym kópiám). Nehovoriac o hromadiacich sa sporoch na pôde WTO, kde Čína zámerne uprednostňuje domáce spoločnosti pred zahraničnými.
Fareed Zakaria výstižne podotýka, že počas posledných rokov v Číne naozaj dochádza k romantickému obnoveniu Maoizmu, idealizovanie doby kedy boli Číňania jednotnejší a izolovaní od zvyšku sveta. Je to reakcia na trhové uvažovanie a westernizáciu Číny za posledných 10 rokov. Preto pocit, že tento nový populizmus, môže na budúci rok poriadne zamiešať karty, nie je prehnaný. Možno spoznáme novú Čínu, ktorá sa nám ešte viac nebude páčiť.
