Jednalo sa síce o zdrap papiera, ale po podrobnejšom preskúmaní som identifikoval moju starú dobrú úvahu ohľadom súčasnej vlády, ktorú som predniesol v rámci hodín Rétoriky pred vyše rokom. Prišlo mi ako dobrý nápad aktualizovať túto úvahu, keďže naša „milovaná" vláda nezaháľa a od roku 2006 až po dnešné dianie toho stihla „vykonať" požehnane veľa.
Možno tým niekoho zaskočím J, ale otvorene sa priznávam, že koalícia vedená Róbertom Ficom nevyvoláva určitý pokoj v mojej duši. Nesúhlasím s ich politikou. Budem konkrétnejší. Podľa môjho názoru sa SMER dostal neprávom k moci, lebo neviem či si ešte pamätáte ako v predvolebnej kampani klamali, zavádzali, obviňovali na základe domnienok, niektoré útoky boli opodstatnené, ale väčšine chýbal dokázateľný základ, svoju volebnú kampaň založili na plytkých POPULISTICKÝCH sľuboch a hlavne na kritike reforiem. Posledná spomenutá vec je najsmutnejšia a pre racionálne zmýšľajúcu bytosť nepochopiteľná.
Nie je spravodlivé, keď niekto niečo skritizuje a potom z danej veci profituje len tak bez pričinenia. Veď všetci dobre vieme, že hlavne do roku 2007, ale aj do polovice roka 2008 Slovensko dosahovalo rekordné hospodárske výsledky, prejavujúce sa vysokým ekonomickým rastom, prílevom zahraničných investícií, znižovaním nezamestnanosti a len totálny nevzdelanec by nevidel súvislosť s reformami. Pán premiér je marketingový kráľ, ktorý si skromne pripísal všetky úspechy a odmenou mu boli a ešte stále aj v roku 2009 sú rekordné čísla dôveryhodnosti medzi občanmi SR.
Neviem sa povzniesť nad minulosťou členov strany SMER. Ako vieme vznikla spojením so stranou SDĽ a k jej členom patrí mnoho „bývalých" komunistov. Na margo tohto by som rád spomenul vyjadrenia pána premiéra, že si rok 1989 ani nevšimol alebo cítenie s diktátorskými režimami ako Kuba alebo Líbya a iné, ale hlavne silné sympatie k Putinovmu Rusku... Myslím, že to svedčí o hodnotovom svete ľudí okolo Róberta Fica. Čo sa týka vplyvných záujmových skupín stojacich za touto stranou, je viac než smutné, že potenciálny voliči strany SMER ani netušia, že ich hlboko sociálne cítiaca strana je sponzorovaná „úspešnými" podnikateľmi (privatizérmi) za éry hlbokého Mečiarizmu, medzi ktorými sa najviac vyníma hviezda kalibru Juraja Širokého.
Tento SMER založil tú najhrôzostrašnejšiu koalíciu s SNS a HZDS, aká len mohla Slovensko postihnúť. Mnohí si pomyslia, že preháňam, čo je celkom možné, ale aj tak veľmi rád pripomeniem, čo všetko už stihla táto vláda napáchať. Hneď zo začiatku pokazila meno SR v zahraničí, hlavne medzi vyspelými západnými krajinami kvôli minulosti, ale aj súčasnosti vyjadreniami Jána Slotu a Vladimíra Mečiara. Prvá väčšia z odhalených „vykrádačiek" bola na Pozemkovom fonde (úrade), kde sa odohralo škandalózne predávanie pozemkov, v dôsledku čoho musel odstúpiť minister pôdohospodárstva Jureňa a asi ešte doteraz nám v pamäti utkvela jeho slávna tlačová konferencia v maštali. Pre ekonómov bolo boľavým bodom hlavne zrušenie reformy zdravotníctva, ktoré znovu začalo tvoriť obrovské dlhy a neefektívnosť sa stala opäť dobre známym symbolom. Najväčším triednym nepriateľom vlády sa stal II. pilier DSS, voči ktorému vláda bohapusto zavádzala a otvárala a zatvárala možnosť vstupu (výstupu) ako keby boli sporitelia na kolotočoch, kvôli pomýlenému vzorcu, že najlepším riešením pre štát a ochranu občanov je nalievanie čo najväčšieho množstva peňazí do Sociálnej poisťovne (I. pilier). Nový zákonník práce bol tiež z ekonomického hľadiska skôr negatívom, ktorý určite neprospel k zvyšovaniu zamestnanosti.
Poďme ale ďalej, stále sme len na začiatku. Rozkrádačky pravdaže pokračovali... Myslím tým známe problémy v obstarávaní na ministerstve obrany. Odhliadnuc od slovenského národného športu akým je kradnutie sa vyskytli aj iné závažné zlyhania. Narážam na ochranu základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základnými princípmi fungovania demokracie. Vyvlastňovanie kvôli výstavbe diaľnic udupalo základné práva súkromného vlastníctva a tí drzí „chamtiví" jednotlivci sa stali ďalšími triednymi nepriateľmi pre predsedu vlády. Pošpinenie spravodlivosti sa dosiahlo dosadením nominanta HZDS pána Harabina na tento lukratívny post. Jeho prvou snahou bolo zničenie Špeciálneho súdu, ktorý ako jediný súd nemilosrdne súdil najnebezpečnejších zločincov, z dôvodu žiarlivosti na vyššie finančné ohodnotenie a ktovie akých iných súkromných dôvodov. Nedá sa nespomenúť neriešenie alebo komplikovanie v kauze Cervanová, kde súdy jednoznačne pochybili, ale naďalej chýba vôľa na jednoznačné ospravedlnenie nad zničenými životmi nevinných ľudí. Sloboda slova sa stala taktiež ohrozenou prijatím pochybného tlačového zákona, ktorý garantuje právo na odpoveď, ktoré pomaličky začali využívať politici alebo iní vysokí funkcionári na obranu proti „nemiestnej" kritike. Dosadenie šarmantného Kaliňáka na post ministra vnútra spôsobilo zvýšenie kriminality. Odvolanie Spišiaka, vyhrážky voči novinárom, zvyšujúci sa extrémizmus, oslabenie boja proti zločinu, ale hlavne zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov aj kauzou Hedvigy Malinovej, kde bola silne cítiť rovina štát - jednotlivec. Neprofesionalita, zavádzanie najvyšších verejných činiteľov bez dostatočných dôkazov spôsobili veľké škody. Doteraz nebola vykonaná spravodlivosť a vina sa hádže na nevinných. Ako vždy. Na Slovensku je to proste tak.
K súčasným najnovším problémom patrí svetová hospodárska kríza, ktorá nás drasticky zasiahla, tak ako iné štáty. Treba poznamenať, že za ňu nemôže táto vláda. Ale môže za to, že je naďalej populistická a nerobí žiadne efektívne opatrenia na jej tlmenie a naďalej kradne... Na ministerstve výstavby známy nástenkový tender, ktorého riešením bolo odvolanie neschopného človeka a jeho nahradenie spolutvorcom kradnutia. Skoro som zabudol na tiež celkom zaujímavý tender na mýto, ktorý vyhrala najdrahšia ponuka. Na ministerstve životného prostredia sa zase pochybne obchodovalo s emisiami. Toto leto sa toho udialo tiež požehnane, napríklad popolčekový a sanitkový tender a ďalšie. Stav súdnictva je hrozivý, už len z toho faktu, že už bývalý mafia friendly minister spravodlivosti zavŕšil svoje temné plány ohľadom obsadenia Najvyššieho súdu a skoro väčšina sudcov až na svetlé výnimky sa tomu len prizerá a hovie si na svojom hniezdočku spravodlivosti. Škoda reči o antisociálnosti tejto vlády, ktorú aj tak zaslepená väčšina nevidí a stačilo by naozaj tak málo, napríklad pozrieť si verejné štátne rozpočty na roky 2008 a 2009. Školstvo je v dezolátnom stave a nič sa nerobí pre efektívne riešenie, ale riešia sa maďarské učebnice. Človeku je až z toho zle. Aká môže byť budúca perspektíva keď sa tu tak prejedli príležitosti a míňajú sa tu peniaze na získavanie si priazne a zabúda sa na neslobodnú minulosť. Prezident tu bude ďalších päť rokov pretekár. Opozícia je v troskách a neponúka žiadnu dostatočnú alternatívu k danej koalícii, keďže sa tiež otvorene nepriznala k svojim prešľapom a chybám. Mám silné pochyby, že vo voľbách v roku 2010 sa niečo zmení, iba ak to, že SMER bude natoľko silný, že k vládnutiu už nebude potrebovať nikoho a vystačí si úplne sám.
Toto všetko je krok späť. Nezostáva mi nič iné len apelovať na občanov, aby si otvorili oči a aby bolo už raz zase po dlhom čase viac tých múdrych s komplexnejším myslením ako tých naivných s nekritickým myslením.
