Myslím si, že každý z nás túži byť šťastný. A chce, aby bol šťastný jeho partner, deti, súrodenci, kamaráti...
Myslíte, že dokážeme urobiť niekoho šťastným? Že šťastie inej osoby závisí na nás a našom konaní? Ja si to nemyslím, zároveň však zámerne neubližujem ľuďom, na ktorých mi záleží. Prečo používam slovko "zámerne"? Pretože niekomu dokáže ublížiť aj to, že mu nezdvihnem telefón vo chvíli, keď volá, alebo, že mu v priebehu dvadsiatich sekúnd neodpíšem na správu
Vnímam, že oko mňa je veľa nešťastných ľudí. A myslím si, že je nanajvýš sebecké stretávať sa výlučne s tými šťastnými. Veď všetci sme na ceste a každý z nás niekedy potrebuje podporu iného človeka. Nemyslite si, že v každej sekunde svojho života som šťastná. Ak to niekto o sebe tvrdí, pravdepodobne zámerne klame, alebo nedokáže byť úprimný ani sám k sebe.
Vnímam nešťastie, bolesť, utrpenie... I potrebu ubližovať iným.
Ubližuje iba nešťastný človek... Možno pre niekoho naivný pohľad na vec, no rokmi overený v praxi. Nielen mnou.
V súčasnosti žijeme pod veľký tlakom médií, či sociálnych sietí. Mnohí z nás sa predháňajú v tom, kto má drahšie auto, byt v lukratívnejšej štvrti, či bol na okázanejšom plese, či dovolenke.
Načo to všetko? Naozaj si myslíte, že šťastie je ukryté vo veciach, ktoré si kúpime častokrát na dlh? Viem, že v dnešnej dobe len zlomok obyvateľstva má peniaze na nový byt, či nové auto. Viem však aj to, že ľudia si berú pôžičky, aby sa na sociálnych sieťach mohli blysnúť fotkami z dovolenky v exotických destináciách. Častokrát nesmierne drahá dovolenka v destinácii, kde je lacnejší život ako u nás. Častokrát domorodé obyvateľstvo takpovediac hrdlačí. Ale to my nevidíme, možno ani nechceme vidieť. Ale je to tak. Odskúšané, zažité.
Už niekoľko rokov nechodím na dovolenku ako si predstavuje väčšina ľudí. Za peniaze, ktoré iný použije na dovolenku v päťhviezdičkovom hoteli s welllnes a plnou penziou, chodím na rehabilitácie. Už som bola na rehabilitačnom pobyte aj v lone Malej fatry. A bála som sa medveďov :) Tak či onak - bola to nádhera.
Vďaka životu so zvieratami, najmä so psom, som zistila, že západy slnka sú nádherné kdekoľvek v prírode. Kamaráti rybári a poľovníci ma naučili načúvať prírode, komunikovať s ňou, žiť naplno každý jeden okamih. Nie sú to len vrahovia zvierat ako som ich kedysi nazývala. Sú to ľudia, ktorí mi ukazujú úlomky šťastia ukryté v lese, na poli, pri vode....
Ak sa celkovo pozriem na svoj život, som šťastná. Pripomínam, že aj ja mám chvíľky, kedy mi je niečo ľúto a poplačem si. Ale viem, že šťastie je viac než zdravie a materiálno. A tiež, že každý to máme inak...
No chcela by som všetkým povedať, že v istom bode sme sa nechali oklamať. Kým alebo čím, to zostáva predmetom diskusie.
Buďte autentickí, buďte šťastní a buďte láskaví a zhovievaví k iným. Každý človek má svoj vlastný príbeh a verte mi, na svete je možné všeličo, aj tie pre nás najabsurdnejšie a najneuveriteľnejšie veci.
