Cesta k vytýčenému cieľu bola vskutku zaujímavá.
Nie, Galanta nepatrí k mestám, ktoré by boli priaznivo naklonené vozíčkarom. Chápem, že na veľa vecí chýbajú peniaze. Aj aj to, na čo sú, je urobené tak aby bolo.
Prechody, ktoré sú stavané už v súlade s príslušnou normou, sú fajn, akurát, že sama by som cez ne neprešla. Teda, ja bysom sa vynašla, ako som sa už vynašla neraz, proste by som z vozíka vstala a cez prechod prešla po svojich. Lenže... Ešte pred niekoľkými mesiacmi to bolo aj pre mňa nepredstaviteľné. A priznám sa, iba na zadných kolesách ešte chodiť neviem. Verím, že aj to sa raz naučím.
Pred časom by som bola skončila prinajlepšom pri prechode.
Prechod, ktorý je medzi Mierovým námestím a obchodným domom Univerzál, možno nazývať prechodom, zároveň však aj húsenkovou dránou. Bolo fakt miestami až vtipné tade na vozíku prechádzať. Jedno je však viac ako isté, doprovod musí byť. Pred nami sa týči rozostavaná budova, čo tam po zvlnenej vozovke ešte z doby, keď obchvat Galanty bol iba v zárodkoch.
Po istých peripetiách som napokon prišla na poštu.
Aké však prekvapenie tam na nás čakalo. Tam mi bol doprovod viac ako málo platný.
Výťah opäť nechodí... Okej, minule sme im to iba pripomenuli, tak ako už neraz. Spomínaná plošina totiž viac nechodí ako chodí. Ešte, keď som chodila s kočíkom, mnohokrát som to i ja pripomienkovala. Vtedy nebol problém vziať kočík aj s dieťaťom vziať pod pazochu a vyniesť ho po schodoch. Dnes je problém dostať sa tam vôbec sama.
Asi som kedysi urobila chybu, asi sa ma to pramálo dotýkalo, čo na tom, že som si pripadala ako obohratá platňa, mala som to hneď vtedy riešiť písomne.
Boli časy, kedy som si neuvedomovala, že sú aj ľudia, ktorí sú prosto odkázaní na iné riešenie, než akým sú schody. Pred viac ako rokom by ma ani nenapadlo, že aj ja budem raz patriť medzi nich. A nikto nevie, či práve zajtra do tejto skupiny nebude spadať aj on.
Nahnevala som sa, pretože vždy som si vypočula argument, že plošina (ono to ani nie je klasický výťah, pravdepodobne sa jedná o jasne vyhratý tender) sa často kazí. Lenže dnes som si tam mohla všimnúť nánosy prachu. Čiže mimo prevádzky je už nejaký ten čas.
Vezmime si príkllad. Pokazia sa Vám topánky, alebo, aby to bolo o čosi komplikovanejšie, vstavaná umývačka. Ak sa to stane prvýkrát, čo najskôr zavoláte opravára. Keď sa to stane druhýkrát, začnete mať podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Na tretí krát budete mierne rozčúlení. Nechcem si ani predstaviť, ako budete vyzerať na taký dvadsiaty krát. Ak to dovtedy vlastne vydržíte a ešte v rámci záruky si dáte tú námahu, že milú umývačku vymontujete a vrátite ju predajcovi.
Samozrejme, tu ide o majetok nikoho. Pošta, ktorá je vlastne monopolom, sa na nejakého vozíčkara, či čiastočne imobilnú osobu, môže akurát tak vykašľať. Mám dojem, že spadá pod štát. A teda, na danú plošinu sme sa pekne krásne my všetci zložili.
Možno i vy, čo teraz bezradne stojíte pod schodami a premýšľate, ako si zásielku adresovanú do vlastných rúk, prevezmete.
