Bolo slnečné popoludnie. Možno začiatok babieho leta. Tachometer mi ukazoval niečo okolo štyridsať, pretože predo mnou bola zákruta, ktorú nemám príliš v láske, navyše som bola v obci. Ešte pred zákrutou je priechod. Dupla som na brzdu. Mala som šťastie, že za mnou nešlo auto. A otec bábätka v kočíku na priechode mal tiež šťastie. V postate, všetci sme mali šťastie. Zarazene som pokračovala v ceste.
Prešedivelý pán a akejsi sivo-čierno-bielej bunde pred sebou tlačil šedo-biely kočík. Bez akéhokoľvek reflexného prvku alebo aspoň niečoho, čo by kočík odlišovalo od vozovky. Samozrejme, v prípade kolízie by bol v práve, lenže... Vtedy by už rodičom nepomoholo, že by vyplakávali pred kamerami rozličných súkromných i verejnoprávnej televízie. A už vonkoncom by to nepomohlo bábätku v kočíku. Ale viete, čo by mu pomohlo? Niekoľko reflexných pásikov, či nálepiek na kočíku. Že to nie je in? Vykašlem sa vám na in, pokiaľ ide o život. Tým zvlášť, že je to život či zdravie dieťaťa.
Koľko peňazí investujeme do kadečoho, čo nám vlastne ani netreba. Ani dieťaťu na bicykli netreba prilbu, veď ide iba päťsto metrov po dedine. So mnou už deti ani nevyjednávajú. Automaticky si navlečú reflexnú vestu a prilbu. Že sú to výdavky a ste radi, že ste mu mohli kúpiť ten bicykel? V lepšom prípade vám ho niekto podaroval. Prosím vás, skúste osloviť predstaviteľov spoločnosti, ktorí sa vozia v autách pomáhať a chrániť. Nech pomáhajú a chránia tam, kde je to naozaj treba.
Kamarát chodil iba tak na vozíku. Mala som z neho nervy. Nemôže šoférovať, takže nevedel, čo ma tak iritovalo. Pri ňom som pochopila ako na prvý pohľad odlíšim vodiča a nevodiča. Jedna z prvých vecí bola, že som mu stredy kolies mechanického vozíka ozdobila reflexnými pásikmi. Boli reklamné, takže náklady žiadne, inak by sa hýbali okolo eura päťdesiat.
O niečo neskôr sme mu elektrický vozík oblepili reflexnými nálepkami. Že vyzerá ako cirkusant? Ako šoférovi je mi to jedno. Vlastne, nie, nie je, zbadám ho tak oveľa skôr.
"Ale veď chodím iba po svetle", namieta nejeden. Hej, po svetle. A vieš Ty vôbec ako reaguje ľudské oko? Že relexný prvok uvidí skôr než tmavomodrý kabát? Že reflexné vesty nie sú iba nieči rozmar? Majú význam v noci i cez deň.
Keď sme pri tej noci. Bolo leto a ja som sa vracala domov. Som znevýhodnená, pretože som šofér. Ak prekročím rýchlosť, zaplatím pokutu. Ak niekoho zrazím, pôjdem do väzenia. Čo by ste však urobili neosvetlenému chodcovi medzi dvoma obcami, navyše celému v čiernom? Dodnes neviem, kto z nás mal väčšie šťastie, že som ho v poslednej chvíli zbadala. Alebo taký neosvetlený cyklista? Častokrát v protismere jazdy...
Nie je riešením týchto ľudí trestať. Dnes sú LED lampičky, reflexné pásiky, rozličné paličky na špice bicykla, nálepky, také lacné, že ich možno rozdávať. A chlapci z firmy Pomáhať a chrániť sa razom budú tešiť väčšej obľube.
Nabudúce, skôr než pôjdete na kávu s kamarátkou v tom novom peknom antracitovom kabáte, uistite sa, že ste si do vrecka hodili reflexný pásik. Môže sa totiž zísť, ak sa zakecáte a vonku sa medzičasom zotmie.
Tiež sa môže zísť pri kupovaní novučičkého kočíka, že nebudete hľadieť iba na to, ako veľmi trendy budete. Možno vám tie reflexné pásiky pribalia zdarma. A ako s nimi naložíte? Akú hodnotu má pre vás vaše vytúžené dieťatko?
