Bola som odviezť kamarátku a nechápavo som krútila hlavou. Všetci boli uponáhľaní, nervózni, trúbili po sebe, chodci bez rozmyslu vlietavali na prechod... Išla som pomaly s očami na stopkách a možno aj vďaka tomu som ostala pri nezverejneniahodnom prívlastku oprotiidúceho šoféra. Každý priemerne inteligentný človek, obzvlášť vodič, vie, že dávame prednosť oprotiidúcim vozidlám, ak odbočujeme vľavo. Ten pán to pravdepodobne nevedel. A ten za mnou použil možno rovnaký prívlastok na mňa, pretože som skočila na brzdu. Ešte som sa triasla, keď som volala manželovi. Povedala som mu, čo sa stalo. Mala som pred sebou cestu do sto kilometrov vzdialeného mesta. "Nikam nechoď, vráť sa domov," povedal mi. "Idem, teším sa," odvetila som. "Len nechoď do žiadneho obchodu!" varoval ma. Vyhla som sa nákupným centrám i obchodným reťazcom, ktorých parkoviská boli plné ešte aj keď som sa o dvadsiatej hodine vracala domov. Taká unavená som ešte asi neprišla nikdy. Áno, bolo to fantastické popoludnie s fantastickými ľuďmi, ale... Ale. Šofér rozumie...
Manžel mi opísal, ako šiel s deťmi do potravín. Zvyknú behať po celom obchode, a to nie je práve malý. Tentokrát sa od neho ani nehli. Namiesto toho kŕčovito zvierali nákupný vozík.
Môj manžel nepatrí k ľuďom, ktorí nemôžu spať pod šikminou, pretože tam zle prúdi energia. Nie, nebolí ho z toho hlava. Teraz však videl dve vystrašené deti. Čoho sa báli? Ľudí navôkol. Trma vrma, hádky, zhon... Typicky vianočné... Otočil sa a odkráčali späť domov. Toto teda nie!
Zhruba pred mesiacom nám kamarátka želala krásne sviatky. "Hoci v teplákoch a s omasteným chlebom, ale nech sú naozaj šťastné a pokojné." Pekáreň na chlieb mám a masť máme tiež ;)
Nerozumiem. To si naozaj myslíte, že celý rok nič a na Vianoce je všetko iné? Prebudíme sa s troma žalúdkami a naša detská izba sa šibnutím čarovného prútika nafúkne a pojme všetky hračky?
Podľa môjho merítka je dôvodom na oslavu každý deň, Dvadsiaty štvrtý december má pre mňa rovnakú hodnotu ako osemnásty jún.
A tak sa Vás pýtam "Kam sa ponáhľate? Za kým? Za čím?" Veď darčeky sa krásne dajú nakupovať už v októbri. Mám v tom niekoľko ročnú prax ;)
Ešte snáď pikoška, ktorú mi povedal manžel. Neviemkde bol muž na vianočné nákupy. V tom zhone sa rozčúlil natoľko, že začal liezť na nervy inému mužovi. Ten neváhal a udrel ho tvrdým predmetom do hlavy. Teraz leží v kóme v nemocnici. "Mal šťastie, že nevytiahol pištoľ a nezastrelil ho," odvetila som ticho. Toto chceme?
Šťastné a veselé!
