Veľmi ma pobavil argument jednej mojej známej, že nemôže ísť za mnou do nemocnice, pretože mnoho ľudí tam číha na jej energiu a ona by potom padla dolu. Oukej, beriem. Vzápätí som však poznamenala, že je zaujímavé, že mne ešte nikto žiadnu energiu nevzal. A to som chodila od jedného ťažkého prípadu k druhému.
„Ale vieš, tam je kopec duší mŕtvych ľudí...“ Čo som mala povedať? Že toto všetko viem a že skôr ako farbu oblečenia dotyčnej osoby si pamätám farbu jeho aury? Nie, nechcem zabŕdať do témy ezoterika, koniec koncov, každý má právo na vlastný názor a na vlastnú pravdu a ja o tej svojej nikoho nepresviedčam. Načo?
Ale nedalo mi to. Zavalená prácou, už doma, som premýšľala. Poznáte to porekadlo: „Zajtra, zajtra, len nie dnes...“? Aj ja. Napriek tomu si už niekoľko dní vravím, že to, čo mi je vrcholne nepríjemné, urobím až zajtra. Už týždeň nad tým premýšľam a... Ha, máme onú pomyselnú čiernu dieru.
Ak niečo urobím hneď, síce ma to stojí pár sekúnd premáhania sa, ale po pár minútach, či hodinách, obvykle pokračujem v práci, a viac než utrápená som rada, že som to zvládla. Žiaden úbytok energie nepociťujem, nad danou vecou už nepremýšľam. Takto ju tlačím pred sebou ako balvan. No koho by to nevyčerpalo?
Na pracovnom stole mám často ukážkový neporiadok. Asi preto, že je v obývačke, môj notebook končí pod množstvom obalov od DéVéDečiek, šekov, korešpondencie, blokov.. Nikdy sa mi ho nechce upratovať. Lenže... Prichádza finta Fň. Je jasné, že stráviť hodinu času robením poriadku by síce bolo náročnejšie, no efektívnejšie. Ale fakt mám vôľu rovnú vôli hocikoho z Vás. Nie som superman. Takže postupne zo stola odkladám veci, až kým je úplne uprataný. Dobre, tak mi to trvá týždeň...
Posledných pár týždňov mám poriadok, na aký manžel nie je zvyknutý. „Takýto poriadok tu nebol ani keď si bola zdravá,“ citujem. Nuž, možno je to aj tým, že očistená duša odmieta žiť v chlieve. Ale úplne určite za to môže aj moje presvedčenie, že poriadok sa nerobí, poriadok sa udržiava.
Žijem život, v akom si môžem mnohé tvrdenia dovoliť. Ale zároveň viem, že nik z vás, milí čitatelia, by nemenil. Koniec-koncov, ani ja nie.
Už ste si teda spravili obraz o tom, kto nám kradne energiu? Nie? Čo takto sa ešte rozčúliť? Už viete?
