Udalosti posledných dní a týždňov ma však (opäť) presvedčili, že všetko má svoj význam.
Kedysi som túžila byť živým svedectvom toho, že zázraky sa dejú. A nielen ľuďom, ktorí sú príslušníkmi tej, či onej cirkvi. Ako som bola už neraz povedala – mojim vierovyznaním je Láska.
Ako šiel čas, zabudla som na to, čo ma hnalo dopredu. Prestala som písať, mala som pocit, že nemám svetu čo povedať. No vďaka podpore od iných ľudí, a tiež nie veľmi príjemným a nie málo bolestným udalostiam, som sa vrátila naspäť sama k sebe - opäť som v sebe objavila presvedčenie, že som prežila veci, ktoré by mnohých iných zložili, len preto, aby som bola niekym, kto dodáva nádej. Tým, ktorí ju strácajú, prípadne ju už úplne stratili.
Nechcem sa hrať na niekoho, kto vždy všetko berie s úsmevom, aj ja si poplačem, ponadávam, cítim sa zúfalá a nevidím východisko z danej situácie. Našťastie (a som za to veľmi vďačná), sa vždy objaví niekto, kto je pre mňa akýmsi svetielkom, kvapkou nádeje. A každý si zaslúži svoju kvapku nádeje, pochopenia, prijatia, lásky....
Každý sa niekedy cíti pekne na ho... a túži sa z toho dostať, len sám nemá silu, akokoľvek sa snaží, nedarí sa mu. A možno v danej chvíli nejakým spôsobom objaví na internete jeden z mojich článkov. Tu, či na nejakých iných stránkach, nezáleží na tom.
Túžim byť kvapkou nádeje, aspoň pre jediného človeka – to stačí, aby som vedela, že moje úsilie má zmysel.
Ak ste na niektorý z mojich článkov narazili, malo sa tak stať. A ja verím, že vám pomohol.
Želám všetkým bytostiam šťastie a dotyk Lásky. Lebo to je to, o čo v živote skutočne ide.
