Po istej reakcii k predchádzajúcemu článku som sa rozhodla, že napíšem ďalší článok. Nemyslím si, že by si ho autor príspevku prečítal, ale v budúcnosti by som sa podobných reakcií nerada dočkala. :)
Chcem a budem písať, čo si myslím, Za svoj názor sa nehanbím a ak ho niekto považuje za dogmu, je to jeho problém. Ja zodpovednosť za svoj život prijímam.
Ak by ste ma dnes, či pred pol rokom nevideli a čítali iba výsledky rôznych vyšetrení, poviete si:"Čo tá chce. Veď je to zdravý človek."
Zdravá som. Len kapánek postihnutá. :)
Môj príbeh sa začal 26. augusta 2012. Bola to bežná nedeľa, len s tým, že pršalo ako sprosté, takže beh, ktorý som si s kamarátom dohodla, sa nekonal. Podvečer pršať prestalo, tak som si bola zabehať doma. Sama. Ešte som trhla osobný rekord na 5 km. Na 1 km sa mi to už nepodarilo.
Normálne som vybehla po chodoch domov, osprchovala sa, vypila nápoj pre športovcov (kto by riskoval dehydratáciu, že?) a uložila deti spať.
Potom si len pamätám, že mi prišlo zle. Nič neobvyklé, no išli sme na pohotovosť do nemocnice. Stade nás poslali na centrálny príjem. Skončila som na JIS na internom, ešte si pamätám ako som kamarátovi písala, že neviem ako s tými prísavkami (monitorovali ma) budem spať.
Táto noc znamenala tvrdý reset. Diagnóza - otrava hubami. Šampiňónmi z Kauflandu. Koho by napadlo, že v skutočnosti ide o trombózu arterie basilaris?
Prebrala som sa zhruba o dva týždne v Trenčíne. Nehybná. Bez toho, aby som vedela vydať čo i len hlásku. Kŕmili ma cez sondu, najprv v jednej nosnej dierke, potom v druhej, napokon zavedenou priamo do žalúdka. Zázrak, ona prežila!
Že budem nehybne ležať na posteli až do konca svojich dní bola informácia, ktorú moja matka odmietala prijať. Povedala, že z tej nemocnice odídeme posediačky. Podarilo sa.
Diagnóza: kvadruparéza akcentovaná vpravo.
Nasledoval pobyt v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, množstvo rehabilitácií, vyšetrenia, ktoré mali odhaliť príčinu toho „nešťastného“ incidentu.
Tí, čo má poznajú, vedia, čím všetkým som si prešla, no vždy som mala pred očami jediný cieľ – opäť behať.
Dnes som zhruba v polovici cesty. Chodím s chodítkom. Blízki si už zvykli na môj spôsob komunikácie. Spoločnosť mi robí osobný asistent.
Nehovorím, že táto situácia je ľahká, ani náhodou.
Som možno kontroverzná, no jediné, čo chcem, je povzbudiť všetkých ľudí, ktorí to práve teraz nemajú ani zďaleka ľahké. Ako povedal Dan Brown: „Všetko je možné. Dosiahnuť nemožné trvá len o čosi dlhšie.“
Nie, nechcem zmeniť svet. No ak sa mi podarí zmeniť život aspoň jedinému človeku, môže to byť celý jeho svet.
P.S. pre autora onoho príspevku. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uznal, že nemocnica pochybila, zle prečítali CTčko, na ktorom bolo zjavné, že ide práve o trombózu arterie basilaris. A čo? Zdravie mi to aj tak nevráti!
