Nezáleží na tom, kto je vitarián, vegán, všežravec... Na to teraz nehráme. Hráme sa iba na to, kto skutočne miluje život. Nie, nemusí milovať mňa, nemusí sa so mnou cítiť šťastne. Dostali sme totiž do vienka slobodnú vôľu. Je na nás, ako sa budeme cítiť.
Nikomu úmyselne neubližujem. Vždy konám, ako najlepšie viem. A že niekomu ublížim? Nuž stáva sa. Akési porekadlo vraví, že keď sa rúbe les, lietajú aj triesky a že každá ruža má tŕne. Je to tak. Nehrám sa na stelesnenie dokonalej predstavy väčšiny o ideálnej bytosti. Pre niekoho som úžasná, pre iného - A toto je čo za kreatúru?.
Dávnejšie som povedala kamarátovi - Či mi odpovieš áno alebo nie, bude to mať pre mňa rovnakú váhu. Namietal. Že ako to môžem takto brať. Normálne. Spýtala som sa. Dostala som odpoveď. A podľa toho sa zariadim. Mal mi vari povedať áno, iba preto, aby sa mi zapáčil? Mal urobiť niečo, o čom si myslel, že sa od neho očakáva, pričom by mu zvieralo žalúdok? O toto mi naozaj nejde. Nie som sebec, iba... Ste to vy, kto rozhoduje o svojom šťastí a nešťastí. S radosťou hocikomu podržím dvere, ale môže sa stať, že raz sa stane, že nie. Pretože... Niečo iné ma zaujme natoľko, že si jednoducho neuvedomím, že ide za mnou. Neurobím to náročky. Osvojila som si slovné spojenie Selektívna slepota. Určite sa to každému aspoň raz v živote stalo. Proste takmer ste do niekoho narazili, ale odprisahali by ste, že nikoho takého ste nevideli. Dlho som nevedela isté veci pochopiť. Dnes viem. Konám dobro. Ak teší aj mňa. A na tom nie je nič sebecké.
Kedysi som bola tou slaninou. Chcela som, aby boli všetci spokojní, aby som sa všetkým páčila. Nerozhodovala som sa srdcom. Viete ako som dopadla? Polomŕtva na ARE v kóme. Nikto aj tak nebol spokojný, nikoho som nerobila šťastným, nik neprišiel a nepovedal: Dada, si úžasný človek, som taký šťastný. Vďaka Tebe, samozrejme.
Potom sa karta obrátila. Snažila som sa nájsť šťastie. Spravila som zopár chýb. A uvedomila som si, že šťastie je tu a teraz. Odhliadnuc od okolností, kedy by som mohla sedieť ako kôpka nešťastia a horekovať. Načo? Jááááj, možno by iní boli šťastní.
Dnes žijem najlepšie ako viem. Vlastne, žijem tak už dlhšie, hoci viem, že neviem byť ideálom pre každého. Som ideálom pre seba. A že niekomu ublížim? Prepáč, ja to fakt lepšie neviem. Nie je to výhovorka, ospravedlňovanie svojho konania, je to holý fakt. Aj napriek tomu, že ma niektorí priam zbožňujú, viem, že sú ľudia, ktorí na mňa nevedia nájsť slov.Je to v poriadku. Nepopieram svoje tiene. A kto to robí, koleduje si o dosť vážny problém. Nekecám. ;)
"Ak ti niekto povie nie, neznamená to, že sa to nedá. Znamená to, že sa to nedá s ním." Tiež nie je slanina :)
