
Nepatrím medzi klasických vozíčkarov, nerobia mi problémy schody, či normálne toalety. Myslím však na tých, ktorí nemôžu len tak nechať kdesi vozík, pretože im nahrádza veľmi podstatnú vec – nohy.
Rozhodla som sa, že napíšem tento článok. Mám vzdelanie (vysokoškolské) stavebného zamerania a bezbariérovosť stavieb je mi dávno jasná. Niektorým však zrejme nie tak celkom....
V istom nemenovanom business centre na okraji Trnavy som mala možnosť si vyskúšať toaletu pre „vozíčkarov“. Aspoň a iba papierovo.
Môj vozík je široký 40 cm, ak prirátame kolesá s obručami, sme na nejakých 50 – 55 cm. Čo si myslím, že ani zďaleka nie je najviac. Nehovorím o tom, že mám nový model známej značky a môj vozík je teda radený medzi aktívne. Dalo by sa povedať, že je začne vytúnovaný a minimalistický zároveň. Na prvý pohľad je jasné, že o domaseda nejde ani omylom. J Dokonca už niekoľko dní presviedčam všetkých okolo, že sa chcem ísť na hrádzu korčuľovať. J
Poviem Vám, že s veľmi veľkými problémami som sa do inkriminovanej toalety napchala. Samozrejme, najprv som z vozíka musela zhodiť stupačky. Mám šťastie, že som sebestačná a bez problémov vstanem a spravím krok alebo otočku tam, kam treba. Ak by som bola v inej situácii, mám smolu.
O tom, že toaleta bola zamknutá, pretože tam prespávajú bezdomovci, pomlčím. Odomkla mi buď recepčná alebo upratovačka. V prípade, že by náhodou nebola poblíž ani jedna, máte na výber dve možnosti. Buď „to“ podržíte alebo bude „nehoda“.
Proste táto toaleta zodpovedá kritériam bezbariérovosti iba na tabuľke a na papieri. A ten, ako vieme, znesie veľa.
Druhý prípad sa odohráva v centre Galanty. Na parkovisku pred istým obchodným domom.
Miesto vyhradené pre vozíčkarov sa tu prekvapujúco nachádza. Akurát, že z troch strán je obklopené vysokým obrubníkom a zo štvrtej cestou, ktorou sa k obchodnému domu ani náhodou nedostanete. J Čiže – čistá parááááda, pokiaľ nemáte ľahký vozík,nevážite 60 kg a nemáte po boku mocného 90 kg chlapa.
Obchody na prízemí sú každý s prahom (okrem drogérie). To investora budovy nezaujíma, že my tam jednoducho nenakúpime. Ale ako nájomca priestorov by som žiadala minimálne prejazdovú lištu. Tých pár eur by sa snáď našlo, či nie?
Chcela by som poprosiť všetkých projektantov, či realizátorov, aby skutočne pamätali na skutočnosť, že bez vozíka sa jednoducho mnohí z nás nepohnú, no nie sú preto o nič menej ľuďmi. Viem, že zo strany investora je takmer vždy snaha znižovať náklady. No ak ich chce silou mocou znížiť tu, dajte mu k dispozícii vozík a keď mu bude skutočne napilno, pošlite ho, nech si nájde vyhovujúcu toaletu. Alebo ho hoci aj v krajskom meste pošlite do obchodu, či na poštu. A pripomeňte mu, že jeho nohami sú odteraz kolesá.
Ako raz poznamenal Mahátma Gándhí: „Vy sami buďte tou zmenou, po ktorej najviac túžite v okolitom svete.“
Viem, že ak sa raz vrátim do praxe, určite sa budem zaoberať bezbariérovosťou. Potom sa nemôže stať, že bezbariérové byty sú v štvorpodlažnej bytovke bez výťahu...