Neviem, či vôbec niekedy naša rodina patrila k takým tým "malinovkovým". Skôr to boli kartóny ochutených minerálok, ktoré sme vláčili z obchodu domov. A moje radolesti? Tie mali to svoje a to im tieklo priamo z kohútika - vodu.
Ešte keď sme bývali v Trenčíne, bežala tam taká kampaň - Daj si vodu z vodovodu. Možno tým, že dcéra bola v tej dobe ešte skutočne malá, sa jej táto veta tak neskutočne vryla do pamäte. Nepamätám si, že by odo mňa niekedy chcela džús, či malinovku, ak aj áno, bola to akási maškrtka a na pitie si aj tak pýtala vodu. :)
Syn minule v obchode vyžobral "trávovú" minerálku (tú s Aloe vera, jemu to pripomínalo trávu). Osud neurčitý, poslednú stopu si pamätám, že sme dve plastové fľaše trepali na dovolenku. Tam s tým snáď niekto zabojoval. :)
Kúpila som si fľašku, nie je tomu tak dávno. Nebola prvá a iste ani posledná v poradí. Viem, že mnoho reakcií bolo, že či je normálne dať desať eur za fľašu. Odpovedám, že je. Zďaleka nebola najdrahšia. :)
Na liečení ma kamarát naučil na miestnu vodu z prameňa. Nie, nevoňala vľúdne, postupne sa z jej čapovania stala tradícia, a hoci sme boli viac ako sto kilometrov od Hlohovca, aj východniari vedeli, čo je "koplotovská". Pre neznalých, Koplotovce je obec neďaleko Hlohovca, kde som vyrastala a tá voda bola chuťou i pachom podobná práve tej koplotovskej vode. Bolo by odo mňa nanajvýš trúfalé použiť namiesto slova "pach" slovo "vôňa". :)
Na liečenie som si ešte niesla magnézium, ktoré však skončilo neviemkde. Trápili ma neskutočné kŕče v nohe, po pár dňoch pitia tejto vody však po nich neostal ani smrad. :) Neskôr som zistila, že jej hlavnou zložkou je práve horčík. ;)
Bolo fakt príjemnejšie piť čosi prírodné, než umelé niečo v tabletkách.
Viem, že niekto by tú vodu len z ťažkosťami vypil, no my, čo sme boli ako deti zvyknutí chlontať práve spomínanú koplotovskú vodu, rovno z bazéna, sme s tým fakt problém nemali. :)
Netrvalo dlho a aj moja fľaška sa stala povestnou. Ono, jej stav zodpovedá miere používania. :) Výhoda je, že si ju zavesím na chodítko i na vozík. Raz som sa dokonca zahrala hru "Odvážnam šťastie praje" a naliala do nej mrkvovú šťavu. Môžem zodpovedne prehlásiť, že ani po chuti, ani po farbe mrkvy nezostala ani stopa. ;)
Voda je vraj dobrá pre mozog. A tak mávam vždy väčšinou stálu spoločníčku. Teraz v lete v nej okrem vhodeného nejakého kameňa mávam nakrájaný grep, limetku, či iný citrus.
Syn sa dokonca odmietal napiť takejto vody. Že on chce čistú. :)
Považujem za pravdu tvrdenie, že predaj balenej vody je biznis storočia. My na Slovensku máme nespočet prameňov, ak už niekto nechce piť vodu z vodovodu. Neni to ideál, sama vidím, ako sa mi z nej postupne zanáša fľaša. Potom je tu však ešte jeda možnosť - piť vodu destilovanú. Áno, má to svoje výhody, i nevýhody, no rozhodnutie je na každom z nás.
