Keď mi pred vyše štyrmi mesiacmi Ivan vrazil do ruky Vibram fivefingers, po našom päťprsťáky, iba som sa na neho nechápavo pozerala. No keď mi povedal, že také si mám kúpiť, mohol si v mojich očiach prečítať niečo ako: "Tebe už úplne šibe!"
"Mamiiii, ona má na nohách rukavice," volal na sestru jej syn, keď ma v päťprsťákoch prvýkrát uvidel. Rukavice, nerukavice, priznám sa, v tej chvíli mi bolo jedno, kto si čo myslí, pretože som si vychutnávala pocit, že viem stáť, bez toho, aby mi vytáčalo nohu, že viem efektívne cvičiť, že viem urobiť pár krokov sama...
Môj pohľad na vec je veľmi špecifický, nakoľko na Vás, bežných ľudí, hľadím s obdivom - vedieť tak opäť chodiť, čupnúť si, ohnúť sa,... Je jedno, čo sa mi stalo. Som vďačná za to, čo je.
Prvýkrát po vyše dvoch rokoch som si uvedomila, akú významnú úlohu pri chôdzi zohrávajú prsty na nohách. Žasla som. Ja som päťprsťáky potrebovala, nakoľko v bežnej topánke sa moje prsty skrúcali a ja som nevedela chodiť. Na druhej strane, bolo úplne fuk, ako našľapujem, nič ma nebolelo. Tomu bol tiež koniec.
Je jedno, po akej obuvi, imitujúcej chôdzu naboso, siahnete. Pre každého, i úplne zdravého človeka, je to prínos. Naučí sa viac načúvať sebe, prírode. "Prečo by som mal?" Nemusíte, nikto. Ja nikoho nenútim. Raz som čítala vtip ako sa rozprávajú dve planéty - Zem a ešte jedna. Zem je utrápená, ledva sa vlečie, tá druhá planéta sa pýta, čo je jej. "Ále, mám homo sapiens!" posťažuje sa, rovnako ako sa my posťažujeme, že máme chrípku. "Neboj sa, to prejde, tiež som to mala," utešuje ju druhá.
Možno to až taký vtip nebol. Ak sa raz Zem otrasie, budeme v tom všetci, bez rozdielu - bieli, čierni, farební, malí, chudí, na vozíku... Ale to už nie je o obuvi...
Vivobarefoot som pred niekoľkými dňami kúpila môjmu synovi. Má šialene ploché nohy a ortopedické vložky, či topánky... Podľa mňa páchajú viac škody, ako osohu. Bosý chodiť nechce. A možno už ani nevie. Vo vivobarefoot behal po kameňoch, po tráve, po hline, dokonca sa v nich kúpal. Za tých pár dní dostávajú fakt zabrať.
"No dobre, ale to môžem chodiť bosý, a nemusím dávať toľko peňazí za topánky," argumentoval mi kamarát. Môže. Ktokoľvek. Viete, ja žijem normálne v meste. Moje päťprsťáky vzbudzujú asi ešte viac pozornosti ako môj invalidný vozík. Vôbec si neviem predstaviť, že ráno stojíte v električke v päťprsťákoch, alebo absolvujete obchodné stretnutie v obleku a - opäť päťprsťákoch. Ja si to môžem vzhľadom k povolaniu dovoliť. A tu som aj kamarátke odporučila Vivobarefoot. Váhala medzi päťprsťákmi a Vivo. Tak som ju postrčila.
Ak by som bola zdravá (a trochu menej exhibicionista), tak volím Vivo. Vlastne, aj teraz nad nimi rozmýšľam, pretože v päťprsťákoch mi je teplo. Nevravím, že brutálne, ale je. Možno je to iba zvyk. Tak, ako sú zvykom bežné topánky, nad ktorými som definitívne zlomila palicu. Ak sa bavíme o cene, pohybujú sa niekde na úrovni Vivobarefoot, ktoré sú mimochodom lacnejšie, ako fivefingers. A majú krajšie modely. Som žena, a pozerám aj na túto stránku veci.
Často vo svojich "rukaviciach" vzbudzujem úškľabky a poznámky typu: "To fakt nemáš na topánky?" Nevysvetľujem, pripadá mi to zbytočné.
Raz som sa bavila so známym. "Teraz si predstav, že si toto obuje nejaké celebrita, ktorá svoju nohu pchá do o dve čísla menších lodičiek, " smial sa. "A pamätáš si, ako boli v móde špicaté prsia? A teraz sú guľaté. Čo sa stane, ak móda o nejaké dva- tri roky zavelí, že moderné sú hranaté prsia. Alebo tak maximálne dvojky. Čo urobia všetky tie silikónové krásky? Prepáč, na túto hru ja nepristúpim. A nikde nie je napísané, že o dva roky nebudú päťprsťáky v móde." Usmial sa. "Len sa smej. Spomínaš si na biele autá? Ako ich nik nechcel a cez noc z nich bol módny trend. Alebo na prvé byty na Kolibe?" Už sa nesmial...
Móda, nemóda, je mi to fuk. Ide o moje nohy, o moje zdravie. Viem, že barefootové topánky sa používajú pri rôznych "ochoreniach" - haluxy, ploché nohy,... Už starí grécki, čínski, či rímski lekári vedeli, že najzdravšia obuv je - žiadna obuv.
Ja si niečo takéto nemôžem a ani nechcem dovoliť. Zrohovatelá koža, ktorá nie je ktovieako lákavá, špinavé, spálené, dorezané nohy. Som mestský stredoeurópan, ako som už povedala.
O výhodách chodenia naboso prípadne v barefootovej obuvi existuje množstvo štúdií. Viem to, tiež som začínala: Google - barefoot.
Vo svojom článku popisujem veci okrajovo, tak ako ich mám zažité, necitujem literatúru, ani sa neodvolávam na zdroje. Som človek, tak ako vy. A čo píšem, to žijem. Niektorí o tom vedia svoje...
Na záver - ak by som bola bežný, normálne chodiaci človek, určite by som si zvolila Vivobarefoot. Aj na behanie. V Born to run je to pekne rozpísané. A teraz, volím si Vibram fivefingers.
Napadlo ma prirovnanie, ako istá rodina riešila, či si majú kúpiť SUV alebo MPV (typ auta, pre menej znalých). Každému vyhovuje iné. Mne sa SUV môžu nekonečne páčiť, keď si doň neviem naložiť vozík. :)
