Tá pani ma hneď zaujala. Neviem prečo. Ale mala som pocit, ako keby som sa na seba pozerala o niekoľko rokov neskôr. Áno, mám ešte čo robiť, len som nesmierne vďačná za múdrosť, ktorú mi odovzdala.
Bol večer a my sme sedeli v prítmi našej útulnej čajovne. Blondína vyžarujúca neskotučný pokoj rozprávala o veciach, ktoré viem, že by môjho manžela priviedli na kraj šialenstva. Rozhodla som sa takmer hneď. Áno, tejto osobe sa zverím do rúk. Naučila som sa nečakať zázraky, a s miernymi obavami som absolvovala dvojhodinový pobyt s ňou. Boli to úžasné dve hodiny, priznám sa, do reality sa mi vrátiť nechcelo. Veď nečudo...
Pred pár dňami som sa veľmi bavila, keď nám vysvetľovala bezpodmienečnú lásku. Proste tú - jednoducho mám rád. Bodka.
Vravela, že ak niekoho skutočne milujeme, tak ho berieme takého ako je. Nepatrí sem nič typu: "Ak budeš taký alebo onaký, nebudem Ťa mať rád/rada." Je to akoby sme Bohu (alebo sile, ktorá nás stvorila) hovorili: "Teda, teda, si to pokašlaľ. To čo si urobil? Ja to teraz musím naprávať!" Kto číta medzi riadkami, pochopil, že sa vyvyšujeme nad silu, ktorá nás stvorila. Je to tak?
Nie sme múdrejší, ako Vesmír (alebo Boh, Osud, Náhoda, Príroda...) Veci sa dejú a nám sa to ani trošku nemusí páčiť. Myslíte, že mne sa môj stav páči? Nepáči. Len akosi začínam chápať prečo sú veci ako sú a že všetci sme súčasťou obrovského súkolia. A to je dôvod, prečo nejem mäso. Je vari krava menej ako ja?
Kde je čiara medzi domácim miláčikom a potravou? Vezmime si zajaca. Taký pečený, mňaaam. Skúste to povedať niekomu, kto má domáceho miláčika zajaca. :)
Odbočila som. :)
Kamarát mi prednedávnom vravel: "Pozri Dada, ja viem, že sa Ti nepáči, čo sa Ti stalo, no aj Ty máš zásluhu na tom, čo sa Ti stalo. A teraz nemyslím, že si jednoducho išla sama proti sebe. Proste ešte dávno pred počatím, vo Večnosti, kde neexistuje čas, si si to všetko vybrala. Tým, že tam pojem ako čas neexistuje, prišlo Ti to zábavné. Možno, že si si vybrala niečo, čo si iný nevybral. Pamätaj na to!"
Pamätám. I na to, že čas uplynie tak, či tak. A ja sa nemôžem donekonečna utápať v tom, že kedysi... Kedysi patrí minulosti, čo bude patrí budúcnosti, jediný správny okamih je tu a teraz - v prítomnosti.
Koľkokrát si prítomnosť ani neuvedomíme v honbe za lepšou budúcnosťou?
Priznávam. Aj ja som mala sny. Aj mám. Ale koľko ma delilo od toho, aby som nemala? Ťažko povedať, kde je čiara medzi fyzickým životom a tým, čo nasleduje po ňom?
Nie, nie som príslušník žiadnej cirkvi, som iba normálny veriaci človek. Ten, čo verí v Prírodu, Boha, Vyššiu moc, v seba... Nie som ateista. Ateisti neveria ničomu. Ani sebe...
Mám za sebou niekoľko semestrov fyziky a asi každému, kto vari ešte na základke trochu počúval, znie v ušiach veta: "Energia sa v prírode nikde nevytvára, ani nestráca, iba mení jednu formu na druhú." Preto mám dôvod veriť tomu, že fyzickou smrťou sa nič nekončí. Aj preto, aj vďaka zážitkom NDE (Near Death Experience). Kecy? Na to nech si odpovie každý sám v hodine H.
Takže, aby som to zhrnula, my všetci sme na ceste, ibaže každý na nejakom jej úseku. Nič nám nedáva právo súdiť iného, no zároveň nám ho ani neberie.
Hľadáte poklad?
Predstavte si, že je ukytý kdesi, kde Vás ani nenapadne ho hľadať - vo Vás. :)
Všetci sme úžasné bytosti, zaslúžime si lásku. Aj keď sa to mnohokrát tak nezdá.
Viac o našom dnešnom stretnutí je na http://www.zivotnaozaj.sk/o-stasti/.
Ďakujem! ♥
