Žijeme na Slovensku. A v Európskej únii, ktorá to na nás perfektne hrá. Pod vrstvou mejkapu by sme mohli zazrieť rozpadajúcu sa tvár. A to predsa nik nechce...
Udalosti posledných dní ma nútia premýšľať. Najprv mi cestu skríži pani, ktorá mi zopakuje, to, čo už viem, a takmer zabúdam zavrieť ústa od úžasu. "Žijeme na plastovej planéte."
Pokladníčky najprv na moju textilnú náhradu igelitových vreciek pozerali ako na zázrak, neskôr ma podľa nich poznali, dokonca sa už naučili, že ich môžu dať na váhu, nevážia viacej ako také obľúbené sáčky.
Keďže je teplo, ľahko som uhrala, že manžel má deťom kúpiť vodu v sklenených fľašiach (chceli pichľavú-bublinkovú, a taká nám z vodovody netečie :) ), a nie v plastových. Je to náročné, ale dá sa to. Koniec koncov, pivo zo skla chutí tiež inak ako z plastu, nie?
Nedávno mi kamarátka rozprávala, ako jej chodí na kontrolu hygienička do pekárne. Vždy vyupratovanej, čistej. Áno, zariadenie má na sebe odtlačku zubu času, ale čo na tom? Ak nič nenájdu v pekárni, vyberú sa do obchodu, tam sa vždy niečo dá nájsť... Ale koláče im chutia. :)
Druhá kamarátka chcela vo svojej prevádzke robiť niečo malé na zahryznutie, bez akýchkoľvek živočíšnych zložiek. Umývačku nemá, keďže riady, ktorá má, sa s ňou nekamarátia. Výsledok? Štyri alebo päť drezov - na zeleninu, na biely riad, na čierny riad, na ruky...
Ak doma robíte obed, koľko zvyknete používať drezov?
Už si nekúpite bylinkový čaj, na obale ktorého by bolo napísané, pri akých neduhoch sa používa.
Mlieko od kravy? Takej, čo videla aj denné svetlo a lúku. Žartujete?
Kura nám naposledy píplo pri pokladni miestneho hypermarketu.
A zelenina? Koľko ľudí ju pestuje vo Vašom okolí? Jasne, že vyzerám ako blázon, keď chcem balkón premeniť na minizáhradku (tú normálnu nemám). Poznám jedného pestovateľa biozeleniny. Nestrieka. Požíva permakultúru. Nemá licencie. Zato polien pod nohami vyše kolien...
Mohli by sme pokračovať donekonečna. Veď my vieme...
A sme to len a iba my, kto si to nechá. Tento systém z nás vychováva nesamostatné bytosti. Manžel bol s deťmi na dovolenke, išli do zoologickej záhrady. Sliepky, zajace, kravy, ovce... Úžasné, nie? Presne k tomuto sa rútime. Deti už nebudú vedieť, že sliepky behajú po dvore a že mlieko nám dáva krava. Naše deti už nelozia po čerešniach a nekradnú potajme susedovi ledva zrelé čerešne. Zato vedia prísť do supermarketu, naložiť ich do sáčku, zaplatiť pri pokladni. Sú predsa slušne vychované...
Kedy sa prebudíme? Kedy?
