Moja dlaň v tvojej dlani,
pár bozkov, ako mesiac na svitaní
mizne v diali,
ako keď sme boli malí.
Ruky zložené do lona,
-Dobrý deň- úctivá poklona,
srdce tvoje sťa starena,
objaví sa tvoja viera stratená?
Už ťa netrápi svet a ľudia,
veď aj tí ľudia ťa nudia.
Nechceš ma už držať za ruku,
tvoja láska zmenila sa na suchú.
Šliapeš si po svojom šťastí
miesto trápenia, myslíš si, oddávaš sa slasti.
Prečo klameš seba samú?
Prečo nemáš rada svoju mamu?
Chceš a hľadáš cit a krásu,
no nerozumieš srdca hlasu,
všade len rozum, počty, vzorce a logika,
sadla si na zlého koníka.
Chýba ti už nevinnosť,
možno ani nevieš, čo je cnosť.
V mysli len zabudnúť, čo bolo včera
a ďalší deň vydržať do večera.
A tak stále dookola,
hovoríš si zase smola, smola.
Pritom vieš, že máš veľa chýb
a dušu jak krvavý svíb.
Nemyslíš na zajtrajšok,
radšej si dáš ďalší prášok,
na hriech a záhubu,
ďalší človek cez palubu!
Zas chceš splynúť s davom,
na mieste toľko známom.
Prečo nechceš byť sama sebou?
Ja ti vždy pomôžem a budem tu s tebou.
Prosím ťa zmeň sa, zmeň!
Možno udrie kosa o kameň.
Chcem ten kameň premeniť na chleba,
veď ďalší deň postará sa sám o seba!
